Od ženy, nielen tej konzervatívnej, sa očakáva, že bude milá, bude sa usmievať, nosiť kávu, otvárať dvere hosťom a bude obdivovať svojho muža. Nuž a tu narážame na zásadný problém. Pán Boh je totiž taký srandista. On nedal tento talent úplne každej žene. Pretože má so ženami aj iný, trošku väčší plán.
“Prečo nie si milá ako tá a tá?” Takéto vety som počúvala z úst mužov pomerne často a stále počúvam. Stále ma s niekým porovnávajú. Najčastejšie s nejakou ich bývalou priateľkou, alebo exmanželkou. Alebo s niekým, kto poslušne prikývne a spraví, čo rozkážu. Musím priznať, že bolo obdobie, kedy ma to štvalo. Chcela som byť taká ta naivná blondínka z vtipov. Ibaže ten Boh mi to vôbec neuľahčil…
Keď som pracovala v začiatku vojnového konfliktu na Donbase, pozval ma jeden muž do kina. Najskôr som sa tešila, kým som nezistila, že išlo len o to, aby som žiarlila. Na rande totiž pozval aj ďalšiu ženu. A nesmierne ho tešilo, aby som sa tomu prizerala. Navyše vo filme hral takú malú rolu, tak sa potreboval pochváliť. Neviem prečo ešte čakal, že ho za to pochválim?
Nevadí. Bol to to skvelý film. Bitka o Sevastopoľ. O žene snajperke, ktorá bola lepšia ako všetci muži. Trochu som sa vtedy cítila ako ona. Keď bola po strašnej traume a zranení, kedy bola niekoľko sekúnd pochovaná zaživa po výbuchu a ležala v bolestiach v nemocnici, prišli za ňou jej nadriadení. Potrebovali z nej urobiť povzbudenie pre ostatných vojakov. Celú doráňanú ju navliekli do uniformy, od bolesti jej tiekli slzy a kázali jej usmievať sa. Na fotku. Potrebovali ju ako symbol odvahy a povzbudenie pre vojakov, primárne mužov. Neskôr sa jej ujala manželka amerického prezidenta. Pýtala sa jej : “Dokedy chceš ešte robiť mužom štít?”
Keď som sa vrátila z Donbasu, ozval sa mi ďalší muž z môjho života. Pozval ma na niečo, čo malo byť asi rande. Popravde, nebolo veľmi príjemné. Lebo mu nevyhovovala žiadna reštaurácia, ani parkovanie. Nakoniec sme sa predsa len najedli a odviezol ma domov. Teda skoro domov. Zastal autom v takej tmavej uličke, vedľa kríkov a hovorí mi: “Teba hádam nemusím viezť až pred byt? Ty sa pohybuješ v tých vojnových krajinách, hádam by si sa nebála prejsť tento kúsok?” Nuž čo mám na to povedať…. keby som bola tá milá blondínka, možno by mi zastal aspoň pár metrov od vchodu…
Tak som sa občas týmto trápila. A potom som stretla jedno milé dievča s ťažkým osudom. Bola adoptovaná, skúšala hľadať rodičov, rezala si žily a tesne pred maturitou dostala mozgovú príhodu. Musela sa nanovo učiť chodiť, aj rozprávať. A táto skvelá dievčina, ktorá zo všetkých síl bojovala o normálny život, hľadala svojich biologických rodičov a do svojich osemnástich si zažila veci, ktorá si ja sama neviem ani predstaviť, ma raz stretla v meste. Ako ma zbadala, hodila sa mi okolo krku a hovorí mi: “Majka, ja ťa mám tak rada, lebo ty nie si taká milá…” Vyhŕkli mi slzy, lebo som pochopila. Ona totiž nepotrebovala ľútosť, len aby ju niekto bral takú aká je. Aby ju bral ako rovnocenného partnera. A to vo mne našla. Tú istú skúsenosť som mala aj keď som pracovala v Keni s chlapcami z ulice.
Keby som bola milá, nedokázala by som sa zastať svojich kolegov, keď som 2 hodiny počúvala kritiku na ich prácu od člena správnej rady len preto, že jeden zo “špeciálnych hostí” sa na podujatí, zameranom na duševné zdravie detí, nudil. Len tak mimochodom, o pár dní neskôr špeciálneho hosťa zobrala NAKA. Ja som si vyslúžila šikanu na niekoľko ďalších mesiacov.
Keby som nebola milá, tak by som sa nezastala mimovládnych organizácii, ktoré sa pokúšal jeden človek zneužiť. Snažila som sa odhaliť jeho konanie a poukázať na jeho klamstvá. Vyslúžila som si vyhrážanie a zastrašovanie. A pre istotu som sa išla poradiť s právnikom.
Keď sa niekedy znížim k tomu, že sa trápim nad tým, že nie som dostatočne milá, hľadám útechu v Biblii. A hádajte čo si takmer vždy vtedy otvorím?
Áno, asi nie som podľa predstáv niektorých mužov. Možno ani podľa predstáv niektorých žien. A možno nie som ani úplne typická konzervatívna žena. Ale dovolím si tvrdiť, že som pomerne odvážna konzervatívna žena. A to je niečo naozaj výnimočné. Najmä preto. Že to tak chcel Boh. A ja som túto úlohu prijala.
Mária Sliacka