Prišiel na svet. Kázal. Slovom i svojimi skutkami. Vyrušil ich. Vyrušil nás. Oni nechceli a ani my nechceme meniť nič. Radšej máme lož. Tak nám to je pohodlnejšie. Naučili sme sa žiť v klamstve a je nám to takto z nejakého dôvodu príťažlivejšie. Mnohým. Zvykli sme si na propagandu a manipulácie, na utláčateľov aj tyranov. Tí nám nakladajú na plecia viac a viac, ale sami prstom nepohnú a my sme sa im podvolili.
…
Pravda sa nadýchla a hovorí tak, že nám to píli uši, zatína do živého. Chce nás zmeniť, ale my nechceme. Hľadať pravdu? Nasledovať ju? Prijať ju? To je pre nás náročné, ba často neúnosné. Tak radšej berieme do rúk ostré železné klince, ťažké kladivo, nasilu ju roztiahneme na kríž a tlčieme po klincoch, ktorých hroty sa zabodávajú do rúk i nôh z celej sily. Nič si neprajeme viac, len aby na tom kríži pravda ostala pevne pribitá a umlčaná. Dokedy? Najlepšie navždy! Nech ju nepočujeme, nech nás neotravuje, nech sa my môžeme ďalej objímať s pre nás sympatickejšou lžou. Tá nás ľsťou rozožiera a manipuluje nami, ale to nám neprekáža. Hlavná vec, že nemusíme s námahou meniť svoje životy, priznať, že sme sa mýlili a prijať pravdu.
…
Tak to bolo za čias Krista, tak to je aj dnes. Krista pribili jeho súčasníci, lebo ho nezniesli. Nevydržali počúvať pravdu. Aj dnes sme radšej v objatí lží. Tak, ako Kristus napokon vstal a premohol zlo, pravda napokon zvíťazí. Vždy. Keby sme ju pribíjali akoukoľvek silou, akýmkoľvek kladivom, ona nezostane pribitá na kríži. Raz vstane a zvíťazí. Vtedy, aj dnes.
