Pred vyše šiestimi rokmi sme s ním nahrávali prvé video, v ktorom hovoril o svojej ceste hľadania zmyslu života a o uvedomovaní si osobného zlyhávania v napĺňaní Ježišových slov z Matúšovho evanjelia: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“
Tieto slová evanjelia ho podľa vlastných slov motivovali vystúpiť zo svojho komfortu a začať nezištnú službu núdznym ľuďom pri zakladaní zdravotníckych, sociálnych a humanitárnych zariadení nielen v krajinách tretieho sveta.
Pri našom druhom stretnutí pre mužov s názvom „Buďte dobrí ak môžete“, mal príhovor pre mužov a zistili sme, že profesor má nielen široké a otvorené srdce pre núdznych ľudí v chudobných krajinách sveta, ale že vie aj ťažké a bolestné životné udalosti prerozprávať veľmi humorným a inteligentným spôsobom. Smiali sme sa tak, že nás až bruchá boleli.
S humorom vedel podať aj historické skúsenosti z prenasledovania podzemnej cirkvi komunistami, z čias totality a pašovaní biblií do Sovietskeho zväzu.
Hovoril o prorockej vízii svojho strýka Silvestra Krčméryho a Spoločenstve Fatima, ktoré založil, a ktoré sa modlilo za obrátenie Ruska.
Vtipy súkal jeden za druhým, ako napríklad tento o Farárovi na Národnom výbore.
Profesor sa za svoju vieru v Ježiša Krista sa nehanbil a vedel o nej rozprávať nenútene, inšpiratívne a vtipne.
Ako lekár, vedec, odborník na tropickú medicínu, infektológiu a onkológiu bol veľkým zástancom očkovania detí.
Počas pandémie covidu sa stal odborným upokojovateľom spoločnosti, že pandémiu úspešne prekonáme.
Bol prvým človekom, ktorý bol na Slovensku zaočkovaný proti covidu.
Ako člen krízového štábu sa usiloval o čo najlepšie medicínske riešenie pandémie pre našu spoločnosť.
Slovenská vláda, ako aj iné krajiny vo svete, sa v tom čase nevyhla prísnym opatreniam obmedzujúcim slobodu ľudí, za čo profesor čelil množstvu nenávistných komentárov.
Profesor, ako ho všetci volali, mal však široké a prajné srdce, aj voči svojim neprajníkom.
Mal srdce pre všetkých ľudí bez rozdielu. Keď pomáhal, nepýtal sa, či je človek, čo potrebuje pomoc, kresťan alebo moslim, alebo aké je jeho politické nastavenie, proste nezištne pomáhal všetkým ľuďom. Žil Evanjelium v praxi a ohlasoval tak radostnú zvesť.
Spolu s profesorom sme robili diskusiu na tému migrácie a islamu v Európe. Jeho zemepisný rozhľad, vsunuté situačné príbehy, múdrosť, jemný sarkazmus, nadhľad a argumenty za neželanú a želanú migráciu, stoja za opätovné zhliadnutie.
Mesiac pred jeho smrťou sme nahrali spolu posledné video, kde sa odvážne a jednoznačne postavil proti transgender ideológii, ktorú odborným usmernením Ministerstva zdravotníctva SR zavádzal vtedajší minister zdravotníctva a ktorá rozširovala možnosť úradnej zmeny pohlavia na Slovensku.
Mnohí lekári a odborníci sa báli vyjadriť nesúhlas s touto ideológiou. Profesor neváhal a bez prípravy povedal, čo si myslí o štandardizovanom spochybňovaní detí a dospelých ľudí v ich pohlavnej identite.
Každá krajina má svojich velikánov, ktorí prerástli svojim dosahom svoju krajinu a zanechali v jej histórii hlbokú stopu.
Na Slovensku už nemusíme hovoriť iba o Jurajovi Jánošíkovi, Petrovi Saganovi, Petre Vlhovej a Jurajovi Slafkovskom, ale máme tu človeka, ktorý šíril dobro, pomoc, zmierenie a pokoj spôsobom, že ho môžeme pokojne nazvať apoštolom spoločného dobra.
Na našom portáli „Spoločné dobro“ sa chceme nechať inšpirovať jeho životným príbehom. Osobitne tým, ako mal rád všetkých ľudí bez rozdielu a jeho nezištnou pomocou.
Marek Nikolov