Naše politické leto by mohlo byť časom pre politickú verejnosť a spoločenské elity, aby odhliadnuc od vnútropolitických šarvátok venovali svoju pozornosť miestu Slovenska a Slovákov vo fransko-latinskej civilizácii, na reflexiu našich dejín a rozmýšľaniu nad tým, ako ďalej pokračovať v úspešnom príbehu, ktorý budovali naši predkovia.
Môžeme ho ohraničiť dvoma štátnymi sviatkami – dňa 5. júla si pripomíname sviatok spolupatrónov Európy sv. Konštantína-Filozofa a sv. Metoda na začiatku našich písaných dejín a 29. augusta spomíname okrem výročia bitky pri Veľkých Vozokanoch (kedy naši predkovia dokázali zastaviť janičiarov a tieň polmesiacaa tak tvorili súčasť antemurale Christianitatis par excellance) aj dôležité ozbrojené vystúpenie Slovákov ako subjektu, nie objektu dejín v 20. storočí – Slovenské národné povstanie.
Obdobie tzv. politickej uhorky nemusíme vypĺňať úvahami o tom, ako sa obliekajú v letných horúčavách Rimanky, a šírením morálnej paniky z búrok v pohároch vody, ale mohli by sme sa radšej inšpirovať kľúčovými udalosťami „uhorky“ našich uhorských susedov – konkrétne každoročným prejavom maďarského premiéra Viktora Orbána na letnej univerzite v Tusványosi. Keď som čítal tohtoročný prejav v angličtine, uvedomil som si ako veľmi nám na Slovensku chýba nezávislé, dlhodobé strategické (čiže cieľavedomé) myslenie.
Hovorí o vojne, povojnovom usporiadaní a ak sa zmení usporiadanie sveta, ako sa má Maďarsko k tomu postaviť. S tým, čo hovorí a navrhuje Viktor Orbán môžeme súhlasiť alebo môžeme nesúhlasiť. Podstatné však je, že tu máme predsedu vlády, ktorý sa rozpráva s mladými ľuďmi, prichádza s analýzou geopolitickej situácie, v ktorej sa malý stredoeurópsky štát nachádza a prichádza so stratégiou, ako tieto zmeny zvládnuť. Stratégiou na niekoľko desaťročí, mysliac už na to, že jedného dňa odovzdá štafetový kolík mladej generácii, možno niekomu práve z publika letnej univerzity, komu sa teraz prihovoril. Je to v duchu gréckeho príslovia „ Spoločnosť rastie, keď starí muži sadia stromy, v ktorých tieni nikdy nebudú sedieť“. Máme v čele našej štátnosti ľudí, ktorí sa týmto riadia?
Chaos sprevádzajúci predchádzajúcu vládu miestami pôsobil, akoby nemali plán, ktorý by vydržal ani len celý týždeň. Akoby sa jej jednotliví aktéri priam vyžívali vo vzájomných sporoch. Ale ani súčasná koalícia nepôsobí, že by mala dlhodobú víziu pre Slovensko, ktorá by presiahla jedno či dve volebné obdobia. Cyrilometodská výzva postaviť hrádzu proti liberalizmu a progresivizmu nepôsobí strategicky, skôr ako taktická fáza v zápale politickej ruvačky s oponentmi.
Orbán vie, čo robí. Ako píše J. Daniška, “Keď to zhrnieme, nikto z Európy dnes nemá lepšie meno u Si Ťin-pchinga, nikto u bývalého a zrejme aj budúceho prezidenta Trumpa. A nikto zo štátov EÚ nemá lepšie vzťahy v Moskve. Na premiéra 10-miliónového štátu to nie je málo.” Cynik by dodal, že to nemusí byť úplne husársky kúsok, keďže Budapešť je jedným z mála štátov, ktoré tie vzťahy naďalej udržujú. Je náš pokus napodobniť tento úspech politikou na všetky štyri svetové strany podobne premyslený?
V Amerike chváli Orbána nielen Donald Trump, ale celá generácia nového prúdu kresťanského politických filozofov: Gladden Pappin, Adrian Vermeule, Chad Pecknold, Philipp Pilkington, Patrick Deneen a asi najčastejšie Rod Dreher. Keď komentoval ohňostroje v Budapešti na sviatok svätého Štefana, vyzdvihol, ako z dronov vznikol najskôr tvar svätoštefanskej koruny, a potom kríža. V mnohých iných krajinách žial jediný motív, ktorý by ich vlády boli schopné takto znázorniť by boli dúhovej tematiky.
Naši južní susedia nám vedia byť zdrojom inšpirácie. Spája nás spoločná mentalita, ktorá sa formovala po stáročia v spoločnom kráľovstve. Aby sme nabudúce leto nezanedbali a využili ho na pripomenutie si toho, odkiaľ vychádzame, kde stojíme a kam kráčame. Aby naše dejiny nemali jednu obrovskú medzeru, ktorá sa začína zánikom Veľkej Moravy a na ktorej konci sa objavuje zrazu Anton Bernolák. Aby sme pamätali, že aj Slováci stáli pri zrode spoločnej uhorskej monarchie. Aby naše elity sa správali najmä ako štátnici so zreteľom na dlhodobý záujem našej vlasti.
Použijúc medicínske prirovnanie, Milan Krajniak si preštudoval zdravotný spis pacienta Slovensko a konštatuje, že prognóza je dobrá. Je to však predovšetkým na pacientovi, či použije svoju hlavu a vôľu na to, aby dodržal liečebnú disciplínu, alebo sa nechá rozptýliť telesnou žiadostivosťou, či myšlienkami na pomstu v žabomyších šarvátkach. Či sa bude správať ako subjekt, alebo objekt dejín.