Demokracia – vláda ľudu, nie je priestor na svojvôľu más! Je to viacmenej priateľský priestor na uplatňovanie zodpovednosti občanov a občaniek, aby konali – podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia – v prospech vecí verejných. Je to priestor na prežívanie kultúry neľahostajnosti. Existujú rôzne stupne zrelosti demokracie. S výnimkou zdedených pozostatkov totality, sa však v každom stupni dá vždy robiť niečo pre spoločné dobro.
Nemecký historik Gotthard Fuchs si v roku 2023 spomína na hrozný protižidovský pogrom v roku 1938, ktorý viedol podľa neho k Auschwitzu, a hovorí: „Demokracia nie je rozprávková krajina. Sloboda a ľudská dôstojnosť nie sú garantované donekonečna. Môžu byť zachované len vtedy, ak ľudia stoja za demokratickými hodnotami.“[1]
Ponúknem dva príbehy úspešných petícií v nedávnej histórii Slovenska, ktoré s totálnym nasadením 6-8 ľudí z petičných výborov oslovili každá okolo 120 tisíc občanov a občaniek k podpisu petície. Bola to naozaj škola demokracie a odvaha vzoprieť sa tlaku developerov a politikov.
Petícia proti výstavbe megakasína na slovensko-rakúskom a slovensko-maďarskom pomezí, „na predmestí“ mladými rodinami husto obývanej časti Bratislavy, Petržalky /roky 2009-2010/.
Našou devízou bolo heslo: „Bez informácií sú občania vazalmi svojich volených zástupcov.“ Tak sme na 4 tlačových konferenciách informovali médiá a cez nich slovenskú verejnosť: že sa im hrubým spôsobom klamstvom vnucuje informácia od medzinárodnej developerskej lobby a od amerického investora, že ide o nový druh „podnikania“, ktorý dá tejto oblasti 9 tis. nových pracovných miest a prinesie do štátnej kasy peniaze od čínskych /!/ a iných hráčov. Že ide o „legitímny druh zábavy“ pre mládež aj dospelých. Ponúkali výstavbu „polyfunkčného centra“, ktoré však bez peňazí z megakasína nie je podľa nich realizovateľné. Megakasíno má byť ekonomický ťahúň tohto zábavno-spoločenského polyfunkčného centra. Sľubovali úspech, lebo sa im podarilo vylobovať zmenu zákona v prospech výstavby a fungovania megakasína /Zákon č. 478/2009 Z.z. O hazardných hrách/.
Proti týmto klamstvám sme ponúkali slovenskej verejnosti skúsenosti z blízkeho zahraničia /najmä Rakúsko, Slovinsko, Česko, USA/ a poznatky našich ekonómov, právnikov, lekárov, liečiteľov nelátkových závislostí, pedagógov. Poskytli nám informácie o tom: koľko stojí rodinu a štát prítomnosť a liečba jedného gamblera, o tom, ako to ničí vzťahy v rodinách. O tom, ako devastuje túžbu mladých ľudí po vzdelaní a zodpovednej práci ponuka „lacných peňazí“ z herní.
Všetko toto úsilie prinieslo odozvu obyvateľov Slovenska v podobe 124 tis. podpisov, zmenu zákona na podporu megakasína, verejnú diskusiu o rizikách hazardného hráčstva a reguláciu herní, prítomných o obchodných reťazcoch v mestách aj na dedinách. Samozrejme, boj nie je celkom vyhraný, lebo je tu digitálne hráčstvo, susedné krajiny s ponukou hracích zariadení… Ale o tom je bdelosť občanov na ochranu dôležitých cieľov našej vnútornej i zahraničnej politiky.
Petícia za zachovanie sviatku Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska, ako dňa pracovného pokoja /Júl 2012-jar 2013/.
Pán premiér Róbert Fico navrhol, aby sa šetrilo dňami pracovného pokoja, že to môže škodiť ekonomike, medzi nimi bol určený aj sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska, 15. september. Náš petičný výbor bol okamžite v pohotovosti, aby zabrzdil tento krok vlády a aby informoval slovenskú verejnosť o symbolickom i reálne kultúrnom poslaní tohto sviatku.
Vyhlásili sme heslo: Slovensko si zaslúži ponechať tento sviatok Patrónky Slovenska ako deň pracovného pokoja, lebo kresťania na Slovensku sa po stáročia hlásili k svojej Patrónke, Sedembolestnej Panne Márii. Ona je symbolom vernosti svojmu poslaniu – byť Matkou Vykupiteľa ľudského rodu až pod jeho kríž, na ktorom svojou smrťou zvíťazil nad zlom. Ona vyjadruje identitu veľkej časti národa, ktorý vo svojej väčšine chce zostať ľudsky citlivý a kresťansky milosrdný.
Na tlačových konferenciách sme ponúkli slovenskej verejnosti niekoľko našich hlavných argumentov za zachovanie dňa pokoja 15. septembra:
- Skúsenosť nám ukazuje, že nielen ekonomická prosperita, ale aj kvalita vzťahov v spoločnosti sú podmienkou prežitia našej a každej spoločnosti.
- Kvalitu spoločenských vzťahov podstatne ovplyvňujú hodnoty, aké preferuje spoločnosť a jej vodcovia. Duchovné a kultúrne hodnoty a národné tradície sú spojivom vzťahov a základom súdržnosti spoločnosti. Ak hodnotám nedáme priestor, vzťahy sa môžu meniť na zvlčilé vzťahy sebazáchovného správania.
- Argumenty politikov a podnikateľov, že ide o záujem riešiť ekonomickú a finančnú krízu, vyjadrujú jednostranný a pragmatický prístup k situácii na Slovensku: „chlieb a hry“ – duchovné hodnoty sú druhoradé, lenže tu absentuje štátnické myslenie v dlhodobejšom horizonte budúcnosti našej spoločnosti.
- Národná a kultúrna tradícia našich dávnych i nedávnych predkov ukazuje, že Mária, Ježišova Matka, bola hviezdou nádeje v časoch tatárskych a tureckých nájazdov; v časoch poreformačných zápasov medzi vládcami nad krajinou medzi Tatrami a Dunajom; v časoch zápasu o reč a národ a neskôr o vlastný štát; v súčasnosti, keď sa relativizujú hodnoty nielen duchovné, ale aj kultúrne a ľudské, keď honba za hmotnými hodnotami a wellnesom ohrozuje . medziľudské vzťahy a rodiny. Vo všetkých fázach našej histórie bola Mária ochrankyňou a obrazom identitiy kresťanskej, národnej i občianskej pre všetkých obyvateľov Slovenska.
Na túto intenzívnu iniciatívu všetkých mužov a žien zapojených do organizovania petície odpovedali občania a občianky Slovenska viac ako 120 tisícmi podpisov. Tie sme mohli predstaviť našim politickým predstaviteľom, spolu s osobnými listami pre nich. A tak sa podarilo splniť cieľ petície: zachovať sviatok Sedembolestnej Panny Márie Patrónky Slovenska ako deň pracovného pokoja.
[1] Citované podľa časopisu Christ in der Gegenwart, číslo 46/2023