Za pár dní nás čakajú voľby do EP. O priazeň voličov sa v nich bude uchádzať celkovo 24 politických subjektov, pričom popri etablovaných známych stranách budú skúšať šťastie aj zatiaľ menej známe subjekty. Jedným z nich je aj Zdravý rozum, na ktorého kandidátke nájdete aj moje meno. 

Prečo takýto krok, a prečo práve s touto politickou stranou? V zásade preto, že sa nechcem hrať  „na slepú babu“ a tváriť sa, že je všetko OK. Viacero signálov v spoločnosti indikuje, že stojíme na prahu zásadných celospoločenských zmien. Problém je, že tie zmeny sa chcú udiať v duchu pýchy na progres, ktorý ľudstvo dosiahlo. Čelíme pradávnemu pokušeniu pýchy ľudstva, ktoré si z času na čas povie, že už nepotrebuje Boha, lebo je tak vyspelé, že vie všetko najlepšie samo. Takéto epizódy dejín ľudstva stále končili tragicky. Je zaujímavé, že medzistupňom pred tragédiou zvyklo byť to, že takto pyšná civilizácia vo svojej „múdrosti“ začala presadzovať veci v zjavnom rozpore so zdravým rozumom. Príkladov by sa dalo uviesť mnoho – od presvedčenia, že sme schopní postaviť vežu do neba až po ambíciu rozkazovať vetru a dažďu. Preto apel na zdravý rozum môže byť záchrannou brzdou.

V Európe musí významne zosilnieť hlas, ktorý jej vykričí, že stojí na kresťanských základoch a že ak si ich rozbije, tak padne. Európe treba veľmi nahlas povedať, že sa potrebuje vrátiť k Bohu aj k zdravému rozumu. Čí hlas si k tomu Pán použije je na ňom, ale chcem byť k dispozícii. Preto som na možnosť byť na kandidátke zareagoval pozitívne. Bližšie moju motiváciu a priority rozoberám vo videu natočenom práve pre čitateľov portálu Spoločné dobro.