Začal advent, štyri týždne duchovnej prípravy na Vianoce. Na sociálnych sieťach pribúdajú adventné vence. Vybehli na mňa aj statusy politikov z KDH, v ktorých spojili prvú adventnú nedeľu s nádejou.
Už dlhšiu dobu sa zamýšľam nad tým, ako hovoriť v dnešnej spoločnosti jazykom, ktorý by nerozdeľoval konzervatívcov a liberálov. Jazyk, ktorý je povzbudzujúci. Takýmto jazykom pre mňa hovorí súčasný pápež František. A tak sa chcem podeliť s jeho slovami, ktoré na mňa zapôsobili v knihe O nerestiach a čnostiach.
Nádej je božská čnosť, nadprirodzená. Ale poznáme aj štyri základné ľudské čnosti, ktoré sú pre každého. Veriaceho, aj neveriaceho. Potrebujeme aby nanovo horeli, ako tie adventné sviece. Potrebujeme politikov, ktorí sú naozajstnými nositeľmi týchto čností. Aby sme zažili taký ozajstný pokoj a radosť. Ako keď sa tešíme na Vianoce.
Spravodlivosť
Súčasná vládna koalícia nedávno upravila pravidlá premlčania trestných činov. Dôsledky tejto zmeny sa ukázali tento týždeň. Špecializovaný trestný súd mal v piatok pokračovať v záverečných rečiach v prípade guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra. Vo štvrtok však Najvyšší súd vydal stanovisko, ktoré nariadilo zastavenie procesu kvôli premlčaniu. Tento vývoj vyvoláva otázky. Je to spravodlivé voči občanom? Je to výsledok politiky, ktorá má zabezpečiť rovnaký meter pre všetkých?
Nie som sudca, aby som mohla súdiť jednotlivé rozhodnutia.
Pápež František hovorí: “Nie je ľahké byť sudcom. Je to povolanie, ktoré si vyžaduje veľkú lásku k spravodlivosti a v pojmoch viery veľkú svätosť, pretože sudca musí vniknúť do srdca osoby, poznať jeho úmysly, vidieť, čo urobila..”
Opakom spravodlivosti je nespravodlivosť. Deje sa v rôznych formách a často končí zločinom. Medzi takéto patrí aj korupcia.
Pomôžem si ďalšími výrokmi svätého otca Františka: „Skorumpovaný človek prechádza životom skratkami oportunizmu s výrazom, ktorý hovorí: “To som nebol ja,” a vnútorne si prisvojuje masku čestného človeka. Skorumpovaný človek nedokáže prijať kritiku a toho, kto ju podnikne, zdiskredituje. Ak to vzťahy s mocou dovoľujú, prenasleduje každého, kto mu protirečí.
Preto je na mieste prvá adventná výzva – výzva k zodpovednosti. Zodpovednosti, ktorá sa týka každého, kto nesie podiel na vykonávaní spravodlivosti – sudcov, úradníkov, pracovníkov verejnej správy aj politikov.
Mravná sila
Pápež František hovorí, že mravná sila je čnosťou chudobných, pretože práve oni musia byť silní, aby zvládali svoje životné okolnosti.
Nedávno sme natáčali príbeh Janky – matky, ktorá sa sama stará o tri deti po tom, čo ju opustil manžel. Jej najstarší syn je autista s mentálnou retardáciou, a teraz sa Janka venuje aj svojej mame s Alzheimerovou chorobou. Napriek tomu, že jej dni sú plné povinností, snaží sa aj pracovať, aby uživila rodinu.
Systém jej situáciu však neuľahčuje. Aby si udržala opatrovateľský príspevok, musí každoročne nosiť na úrad práce potvrdenie o práci. Keďže pracuje prevažne v čase, keď ostatní spia, hrozí jej, že pri kontrole počas bežnej činnosti, ako je nákup, môže prísť o časť podpory. Napriek tejto neustálej neistote každý deň vstáva s láskou, šíri okolo seba pozitívnu energiu.
Štát ju diskriminuje celý život – od nevýhodného príspevkového systému až po vyhliadky na nízky dôchodok. Napriek tomu je hrdá na to, čo dokázala. Jej syn napreduje, rozpráva a robí jej spoločnosť. Jej dcéry úspešne vyštudovali vysoké školy a začínajú si budovať vlastný život.
Janka je pre mňa stelesnením mravnej sily. Sily, ktorá sa nevzdáva, aj keď všetko okolo zdanlivo pracuje proti nej. Jej príbeh je dôkazom, že skutočná sila sa skrýva v láske, odvahe a vytrvalosti.
Opakom mravnej sily je nestálosť. Pápež František hovorí: „Bedákanie nič nezmení. Nezabudnime, že bedákanie je druhou bránou, ktorou sa uzatvárame Duchu Svätému. Prvou je narcizmus, druhou malomyseľnosť, treťou pesimizmus. Narcizmus ťa vedie neustále sa pozerať do zrkadla, malomyseľnosť ťa pokúša bedákať, pesimizmus ťa vedie do tmy, do temnoty.”
A preto je pre mňa druhou adventnou výzvou – výzva k odvahe.
Miernosť
Je to čnosť, ktorá premáha hnev. Keď som navštívila utečenecký tábor Kakuma na hraniciach Kene a Južného Sudánu, stretla som ženu z Konga. Jej život poznačila neuveriteľná tragédia. Do jej domu vtrhla ozbrojená skupina, ktorá pred jej očami zavraždila jej manžela. Ju uniesli do lesa, kde ju držali a opakovane znásilňovali.
Nakoniec ju našli, oslobodili a priviedli do utečeneckého tábora. Tam porodila syna, ktorého nazvala Treasure – poklad. Jej voľba mena bola vyjadrením nádeje a dôstojnosti uprostred nepredstaviteľného utrpenia.
Opakom miernosti je hnev. Má mnoho podôb. Dnes sa prejavuje aj vo forme šikany, hate speech, kyber-šikany. Inou formou hnevu je domáce násilie, ktoré sa žiaľ deje aj v kresťanských rodinách.
Pápež František hovorí: “Šikana vzniká, keď niekto namiesto toho, aby človek hľadal vlastnú identitu, zľahčuje sám seba a útočí na identitu druhých. Jediný spôsobom “liečenia” šikany je deliť sa, spolunažívať, viesť dialóg, počúvať jeden druhého, mať na to čas pretože čas vytvára vzťahy.“
Treťou adventnou výzvou je výzva k odpúšťaniu.
Rozvážnosť
Pomôžem si opäť slovami pápeža Františka: “Rozvážnosť je čnosť spravovania. Nemožno vládnuť bez rozvážnosti. Kto vládne bez rozvážnosti, vládne zle a dopúšťa sa zlých vecí, robí nesprávne rozhodnutia, ktoré ničia ľud, vždy. Nie je ľahké byť rozvážnym. Potrebné je veľa rozmýšľať. Veľa sa modliť ale predovšetkým je potrebná empatia. Asketik, povedzme taký, ktorý sa nikdy nezašpiní, nie je pravý rozvážny človek, Rozvážnosť ide ruka v ruke so spolucítením empatiou, so vžívaním sa do situácií ľudí, sveta, problémov. Ak nie si schopný trpieť s inými, nikdy nebudeš rozvážny.”
Opakom rozvážnosti je pochabosť. “ Pochabý človek má tvár toho, toho verí trocha všetkému, ale nie neschopný zanechať vo svojom živote nijaké stopy.”
A tak štvrtou adventnou výzvou je výzva k rozvážnosti a nebojácnosti, lebo “Boh nám nedal ducha bojazlivosti, ale rozvážnosti.”
A na záver pár slov Petra, Febera, žiaka svätého Ignáca: Človek, ktorý nedokáže zaujať postoj, je ako Pontský Pilát, ktorý je špecialista na umývanie rúk zoči-voči realite života. Nerobiť rozhodnutia už nie je ľudský postoj, Prečo? Pretože nie je slobodný! Je to neresť, ktorá ťa podnecuje do pohodlnosť, byť zadobre so všetkými: “Ja si umývam ruky.” To nie je kresťanské. A niekto povie: ! Aký je to len rozvážny človek, nikdy neurobí chybu…. Presne ako špecialista Pontský Pilát.”
Konzervatívna žena v liberálnom svete @MajČu
Foto: @Martin Črep