Mami, môžem si zahrať? Začínam byť alergická na túto otázku mojich detí.
Kde mám ponožky? Nevidela si môj peračník? Neviem nájsť matematiku. Tieto drobnosti ma rozčuľujú, ale alergiu mi z nich neprivodia. Takmer s istotou sa to podarí atraktivite mobilných telefónov, sociálnych sietí a hier.
Moderné technológie sú súčasťou našej spoločnosti, skvalitňujú našu prácu a pomáhajú nám byť efektívnejšími. Čo však neprinášajú,, je pokoj. Pokoj do práce, do domácností a do vzťahov.
Naši synovia dostali telefóny na druhom stupni ZŠ. Ako rodičia sme odolávali tlaku napríklad nekúpiť mobil ako darček k prvému svätému prijímaniu (rodinu sme upozornili, že si to neprajeme). Vedeli sme, že všetci spolužiaci už mobily majú a naši synovia pôsobia minimálne čudne. Téma používania mobilných telefónov či hrania na X-Boxe je u nás doma živou témou.
Naši teenageri vedia všetko o závislosti, o obmedzovaní času scrolovaním, sledovaním vtipných videí, youtuberov či influencerov. Vedia, že sú to žrúti času, a že ničia sociálne správanie človeka. Poznajú nástrahy chatov, vedia, ako funguje algoritmus na sociálnych sieťach a registrujú aj nebezpečenstvo od sexuálnych predátorov. Teóriu majú v malíčku.
Jedna ikona na mobilnom telefóne môjho syna sa volá „debilina“. Premenoval si ju sám.
Jej správny názov je rodičovská kontrola. Vety typu:: „Žiadny spolužiak nemá takú kontrolu.“ , „Moji kamaráti sú bez obmedzení.“, sú základ argumentácie. Ako malá som si hovorila, že pri komunikácii so svojimi deťmi nebudem hovoriť: „Je to moje rozhodnutie!“ Samozrejme, že som to už povedala. Kde argumenty o škodlivosti nestačia, končí naša diskusia aj touto vetou.
Český lekár a neurológ Martin Stránsky upozorňuje na nebezpečenstvo moderných technológií veľmi razantne. Mobilné telefóny a tablety považuje za evolučný nezmysel. Vo svojich mediálnych rozhovoroch sa vyjadril, že ich používanie vedie k nárastu úzkostí, depresií a samovrážd.
Pozeraním sa na obrazovku viac ako 7 alebo 8 hodín denne dochádza k anatomickým a neurochemickým zmenám v istých častiach mozgu.
Upozorňujú na to odborníci po celom svete, mnohé školy zakazujú používanie mobilných telefónov počas vyučovacieho procesu aj počas prestávok. Stalo sa tak vo Francúzsku, Fínsku a po vianočných prázdninách aj na Slovensku. V našich školách platí zákaz mobilov pre všetkých žiakov na základných školách, ako aj pre prvé štyri ročníky na osemročných gymnáziách.
Do balíčka o zákaze spadli okrem mobilov aj tablety či smart hodinky.
Prvou krajinou sveta, ktorá zákonom zakázala deťom mladším ako 16 rokov prístup na sociálne siete, je Austrália. S týmto rozhodnutím sa stotožnilo 77 percent Austrálčanov. Kým ja hlasujem ZA všetkými desiatimi, majiteľ sociálnej siete X Elon Musk hovorí o poškodzovaní ľudských práv detí. Poznáme však aj známych priekopníkov v technológiách, ako Steve Jobs alebo Bill Gates, ktorí svojim vlastným deťom zakázali používanie tabletov a počítačov, a ich deti sa vzdelávali v školách, kde sa technológie nepoužívali.
Je v schopnostiach našich ratolestí samostatne si ustriehnuť čas a kontrolovať sa? Urobili sme doma experiment. Zrušili sme rodičovskú kontrolu na jeden týždeň. Nič sme s manželom nekomentovali, úplne sme to vypustili z našich diskusií. Žiadne upozornenia typu: „Nechaj ten telefón.“
Ako to dopadlo?
Hrozne. Priemer strávený na mobilnom telefóne bol 5 hodín. V čase, keď majú krúžky a zamestnáva ich škola, sú to deti, akými sme boli aj my. V dňoch, kedy je voľného času viac, ich valcuje lavína mobilných telefónov. Nič nie je krajšie, atraktívnejšie, zaujímavejšie pre trávenie voľného času.
Odpoveď na otázku, či sa vedia naše deti samostatne odkontrolovať, je jasná: nevedia. Nevieme to často ani my rodičia, ktorí sme s telefónmi prišli do kontaktu až v dospelosti. Video za videom, článok za článkom, reelska, príbehy a hodina je fuč.
Naše spomienky na detstvo a dospievanie je plné príbehov a zážitkov, bunkre doma, bunkre vonku. Bicykel, hra na slepú babu, naháňačky atď. Hranie hier na konzolách, X-boxoch či mobilných telefónoch spomienky netvoria. Žiadne. Je to tu a teraz. Jedna veľká diera, ktorá nemá nič spoločné s kreativitou, socializáciou, hravosťou a ponaučením.
U nás doma čítame knihy najčastejšie večer a aj všetci spolu. Počúvame rozhlasové hry, hráme monopoly, aktivity. Na týchto chvíľach milujem smiech, hluk a výkriky. Keď máme v rukách mobily, je ticho. Ale až ohlušujúce. Každý stratený vo svojom priestore, a stratení tak spolu.
Nechcem sa podieľať na závislosti svojich detí. Alkohol by som im nenaliala, cigaretu nepripálila a drogy neponúkla. Vieme, že deti nevedia kontrolovať čas a mobily ich pohlcujú. Napriek tomu máme ako rodičia problém rázne zakročiť.
Túžim po tom, aby boli moji chlapci samostatní, mali názor, boli kreatívni, vedeli sa ovládať. Túžim potom, aby im rodina, kamarát či kniha boli viac ako sociálna sieť, či počítačová hra. Aby napĺňali čas milovaním, cestovaním, vzdelávaním a nie hraním a strácaním času.
Ako rodič budem svoje deti obmedzovať aj naďalej. A ako politička podporím iniciatívu za zákaz prístupu na sociálne siete. Úplne v pohode aj do 18 rokov. Tak ako alkohol.
Mgr. Gabriela Viazanková
Autorka je matka, ale aj starostka a politička.
Foto: www.pexels.com