Pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli, že na požiadanie koaličného partnera, strany SNS, Ministerstvo zdravotníctva SR zruší platnosť (Lengvarského) odborného usmernenia, ktoré malo zjednodušiť proces zmeny pohlavia u transrodových ľudí až do takej miery, že umožňovalo len úradnú zmenu pohlavia bez chirurgickej, či dokonca aj hormonálnej intervencie. Ministerstvo sa však nechalo počuť, že problematiku chce „komplexne a odborne riešiť v rámci prijatia novej medzinárodnej klasifikácie chorôb“. To ako môže takéto riešenie vyzerať, predznamenáva nasledujúci fiktívny rozhovor:
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už nepovažuje transgender za chorobu. Vyplýva to z jej najnovšieho zoznamu chorôb ICD-11, ktorý platí od januára 2022.
• To vôbec nie je pravda. Poruchy rodovej identity („Gender identity disorders“) zostávajú v diagnostickom manuály ICD-11 najďalej diagnózami. Avšak sú premenované na Rodový nesúlad („Gender incongruence“) a sú vedené novovytvorenej kapitole Sexuálne zdravie.
V každom prípade sa už nepovažujú za duševnú chorobu a to je veľký pokrok a silné posolstvo ľuďom, ktorí rodový nesúlad považujú za chorobu.
• To si nemyslím. Totiž tí, čo pripravovali túto zmenu nijako dostatočne nezdôvodnili, že objektívne nejde o duševnú poruchu.
Ale Dr. Lale Say, koordinátorka Oddelenia Reprodukčného zdravia a výskumu WHO, sa oficiálne vyjadrila, že transgender nespĺňa podmienky duševnej choroby, keď povedala, že Poruchy rodovej identity „boli vyňaté z porúch duševného zdravia, pretože sme lepšie pochopili, že to v skutočnosti nie je stav duševného zdravia“.
• Vy takéto vyjadrenie považujete za dostatočné odborné zdôvodnenie?! Neznie vám to akosi príliš vágne?! To ďalšie dôvody, ktoré Dr. Lale Say uvádza, vyznievajú oveľa konkrétnejšie. Podľa nej je dôvodom zmeny skutočnosť, že ponechanie transgenderizmu v zozname chorôb spôsobuje stigmatizáciu. Zmena jeho klasifikácie má túto stigmatizáciu zredukovať, pričom sa má zaistiť zdravotná starostlivosť.
Čo sa vám na tom zdá byť nedostatočným odborným zdôvodnením?
• Odkedy je pre stanovenie diagnózy rozhodujúce to, či jej nositeľ môže byť kvôli nej stigmatizovaný?! Ak by boli diabetici stigmatizovaní, vyradia diabetes zo zoznamu chorôb?! Je zrejmé, že hlavným cieľom bolo vyjsť v ústrety LGBTI aktivistom, ktorí sa roky usilovali o vyňatie tejto diagnózy zo zoznamu duševných porúch zdôvodňujúc to stigmatizáciou, čo je práve ten argument, ku ktorému sa po rokoch napokon „dopracovali“ aj experti vo WHO. Zároveň to bolo potrebné urobiť tak, aby tieto osoby mali zabezpečené tie isté zdravotnícke služby ako doposiaľ. Ak ste zdraví, potrebujete lekársku pomoc?! A vôbec, je veľmi pozoruhodné ako WHO záleží na akceptácii tzv. transgenderových ľudí spoločnosťou. Profesor klinickej psychiatrie Michael First z Kolumbijskej univerzity, ktorý WHO pri zostavovaní klasifikačného zoznamu pomáhal ako konzultant, sa domnieva, že WHO tak „vyšle veľmi silné posolstvo“ ľuďom, ktorí transrodový nesúlad považujú zo chorobu. Je to len náhoda, že organizácie LGBTI aktivistov roky zasväcovali „International Day of Action for Trans Depathologization“ s úmyslom ovplyvniť predchádzajúcu revíziu zoznamu chorôb? Nie je to už nič nové, že vedecký dôkaz je nahradený verejným nátlakom.
Z hľadiska zdravotníckej organizácie je legitímne sledovať cieľ, aby sa transrodovým, osobám zjednodušil proces zmeny pohlavia či žiadosti o zmenu mena, ku ktorým sa v niektorých krajinách vyžaduje potvrdenie od lekára.
• Akým spôsobom to zjednoduší tieto procesy?
Ak takáto osoba požiada o zmenu mena a rodného čísla, nemá sa od nej vyžadovať potvrdenie od lekára, pretože netrpí žiadnou chorobou. V každom prípade sa na nich nemá hľadieť ako na ľudí s duševnou poruchou, ktorí nie sú svojprávni a nevedia, čo chcú.
• Ale predsa v ICD-11 ďalej figuruje ako diagnóza!
Tá sa týka iba tých transrodových osôb, ktoré majú túžbu, aby sa ich telo čo najviac a v maximálnej možnej miere zosúladilo s pociťovaným pohlavím, aby tak mohli žiť a byť akceptované ako osoby, ktorých pohlavie pociťujú. Toto umožňuje hormonálna liečba, chirurgické zákroky alebo iné zdravotnícke služby. Aby ste takéto niečo mohli absolvovať, potrebuje na to váš lekár zodpovedajúcu diagnózu.
• Zdravý človek s diagnózou?!
Áno sú to ľudia, ktorí netrpia žiadnou chorobou, avšak potrebujú isté zdravotnícke služby, ktoré im pomôžu svoju identitu naplno realizovať. Tehotenstvo tiež nie je choroba a napriek tomu si vyžaduje určitú zdravotnú starostlivosť.
• Tehotenstvo je prirodzený stav ženy, ktorý sám o sebe nevyžaduje žiadne lekárske zásahy. Lekárska starostlivosť zabezpečuje len prevenciu možných komplikácií, teda plní akúsi funkciu dohľadu. To však vôbec neplatí o transexualite. Tá vonkoncom nie je prirodzeným, resp. normálnym stavom. Pretože normálne a prirodzené je, že muž je mužom aj po fyzickej stránke a rovnako to platí aj pre ženy. Lekárske zásahy, o ktoré v prípade tejto diagnózy ide, sú invazívne a sledujú istú nápravu. Ak niečo naprávam, tak nemôžem tvrdiť, že je všetko tak ako má byť. Aj samotný pojem “nesúlad” jasne dáva najavo, že niečo nie je v poriadku. Predsa človek, ktorý sa cíti ako muž a ako muž aj vyzerá a je ako muž plne funkčný, nemôže byť v porovnateľnej situácii ako človek, ktorý sa cíti ako muž, ale nemá mužskú fyziológiu. A ani po tom, čo získa isté mužské rysy. Ide predsa o zjavný hendikep.
Avšak rozhodne to nie je duševná porucha.
• Ak tzv. transrodová osoba má túžbu prostredníctvom hormonálnej liečby, chirurgického zákroku alebo iných zdravotníckych služieb, aby sa jej telo čo najviac a v maximálnej možnej miere zosúladilo s pociťovaným pohlavím, potom to znamená, že pociťuje tento nesúlad ako tieseň, ako svoj nedostatok, čo evokuje mentálny problém.
Lenže gender disforia – utrpenie, ktoré človek zažíva v dôsledku nesúladu medzi osobným pocitom vlastného pohlavia a pohlavím, ktoré mu bolo pridelené pri narodení, a ktoré opodstatňovalo zaradenie trangenderizmu medzi duševné poruchy v predchádzajúcej verzii klasifikácie chorôb, je už minulosťou.
• Ale samotná existencia diagnóz „HA60 Rodový nesúlad dospievania a dospelosti“ a „HA61 Rodový nesúlad v detstve“ v ICD-11 dokazujú, že to utrpenie neprestalo byť realitou.
Avšak nie je prejavom duševnej poruchy, ale dôsledkom sociálneho odmietnutia, diskriminácie a násilia voči jednotlivcom s rodovo odlišným vzhľadom a správaním. Títo ľudia sa necítia zle kvôli tomu, že si uvedomujú, že ich telo nezodpovedá tomu, čím sa cítia byť, ale skôr preto, lebo ich okolie nevníma ako osoby, ktorými sa cítia byť. Nezriedka nimi opovrhujú, diskriminujú ich, či dokonca sú objektami násilia. Kvôli tomu sú transrodoví ľudia vystavení vyššiemu riziku vzniku problémov duševného zdravia ako iná populácia, lebo nemajú dostatočnú lekársku starostlivosť.
• Nuž podľa vás to, čo motivuje tzv. transgender osoby podstúpiť tzv. zmenu pohlavia je snaha, aby ich okolie akceptovalo ako príslušníka opačného pohlavia. Ak niekto príde s tým, že chce, aby ho okolie vnímalo ako krokodíla, odborníci z WHO skonštatujú, že napriek tomu, že je zdravý, lekári budú mať povinnosť urobiť všetko preto, aby sa podobal na krokodíla?!
Nezdá sa vám to prirovnanie prinajmenšom nevkusné?!
• Myslíte? Z aktuálneho prístupu WHO v podstate vyplýva, že ak sa cítite byť niekým iným, ako ste, nie je to prejavom duševnej choroby. Zároveň máte právo na lekársku starostlivosť, ktorá spočíva v tom, aby vaše telo zosúladili s tým, kým sa cítite byť.
Týka sa to výlučne transgenderizmu!
• Vy často používate pojem “cítiť sa” – nepatrí tento prejav do sveta emocionálneho či mentálneho prežívania?
V prípade transrodových osôb ide o to, že ich prežívanie je správne. To znamená, že osoba, ktorá sa cíti ako muž sa identifikuje správne, pretože je v skutočnosti mužom. To, čo je v nesúlade je jeho telo. Je to muž v nesprávnom tele.
• Teda podľa vás je pohlavná identita konštanta a fyziológia niečo, čo sa prispôsobuje.
Presne tak.
• Viete čo je zvláštne? Podľa poznatkov psychológie, ale aj reálny život to dokazuje, že pohlavná identifikácia je proces, ktorý kulminuje v druhom roku života človeka a prebieha až do dospelosti. Vytvára sa na základe vrodenej predispozície a na základe sociálneho a kognitívneho učenia sa. Teda u pohlavnej identity ide o niečo, čo sa vyvíja a čo je ovplyvňované vonkajším prostredím. Teda ide o niečo, čo nie je totálne definitívne dané hneď na začiatku. Okrem toho ľudia ako vy tvrdia, že tzv. rody (gender) sú neopodstatnené a navyše meniace sa kategórie a identifikácia s nimi je totálne závislá na sociálnych, kultúrnych a negatívnych vplyvoch tzv. rodovej stereotypizácie. Je to teda, podľa vás niečo, čo sa dá a dokonca má ovplyvniť napríklad rodovo citlivou výchovou. Tvrdíte, že táto rodová identita nie je závislá na pohlaví. Je potom celkom nepochopiteľné, prečo je nevyhnutné meniť pohlavie, ktoré sa aj tak zmeniť nedá.
Netuším, kam tým smerujete.
• Je vôbec žiaduce, aby telu zodpovedalo prežívanie, alebo je to jedno? Ak by to bolo jedno, potom prečo tá fyzická zmena pohlavia? Prečo zmena pohlavia ak ide iba o „rod“?! Vyzerá to tak, že nie pohlavie, ale tzv. rodová identita je to, čo je omnoho jednoduchšie meniť. Teda cesta ako riešiť tzv. rodovú nezhodu by nemala viesť cez zmenu pohlavia, ale skôr cez úsilie o nápravu tej vašej rodovej identity.
V ICD-11 sa píše, že rodový nesúlad (Gender incongruence) je „charakterizovaný výraznou a pretrvávajúcou nezhodou medzi pociťovaným rodom a priradeným pohlavím“. Je teda niečím, čo sa nedá zmeniť.
• Isté je, že to, čo v skutočnosti neviete zmeniť, je pohlavie. Nemôžete totiž zmeniť chromozomálnu výbavu jedinca. Navyše udržanie výsledkov plastických operácii, de facto kozmetickej zmeny, nie je možné bez trvalej medikamentóznej intervencie, čo vôbec neevokuje skutočne zdravý stav. Ak si niekto chce dať amputovať zdravú končatinu, zavolajú na neho psychiatra. Ale keď si chce žena dať odstrániť zdravé prsia, lebo chce byť mužom, je to OK. Trvanie na tomto hazardnom prispôsobení pohlavných znakov je možné vysvetliť jedine snahou za každú cenu odstrániť z povedomia verejnosti, že v týchto prípadoch ide o duševnú poruchu, čo sa javí ako politicky nekorektné.
V prvom rade ide o blaho jedinca. Príbehy mnohých, ktorí prešli touto zmenou svedčia o tom, že konečne žijú plnohodnotným životom.
• Ak človeku s hendikepom, ktorý sa dá vyliečiť, poviete, že je to nemožné, potom bude spokojný s tým, ak tento hendikep zamaskujete. Okrem toho vy v podstate “liečite” niečo, čo v podstate ani nediagnostikujete. Totiž podľa vášho svetonázoru, ktorý si osvojila aj WHO, diagnostikujete nezhodu tzv. rodu a pohlavia, pričom tzv. chirurgickými intervenciami sa snažíte o zmenu pohlavia a teda o zmenu príslušnosti k nemu – pohlavnej identity. Kým v ICD-10 bola medzi diagnózami transexualita, v ICD-11 už vôbec nie je. A vy predsa striktne rozlišujete medzi transexuálnymi a transgenderovými osobami. Apropo, množia sa príbehy o samovražedných sklonoch ľudí, ktorí podstúpili zmenu pohlavia, čo vôbec nepotvrdzuje, že by sa po zmene cítili lepšie.
Ako sa môže niekto chcieť prejavovať ako muž, keď nebude mať mužské telo?
• Ale veď vy prísne oddeľujeme pohlavie od tzv. rodu. Ak zoberieme do úvahy, že ide, podľa genderistov, o neopodstatnené kategórie, potom operácie zmeny pohlavia sú neopodstatneným hazardom. Teda pre to, aby bol niekto „rodu“ muž, je jeho pohlavie irelevantné. Alebo to už neplatí?
Platí.
• Na základe čoho si teda niekto nárokuje zmenu svojho pohlavia?
Jednoducho niekto môže mať odpor voči svojim primárnym a/alebo sekundárnym znakom a môže chcieť niektoré z týchto znakov odstrániť a/alebo naopak, získať tie, ktoré má osoba iného pohlavia.
• V každom prípade je ICD-11 v tejto oblasti ideologicky ovplyvnený a prináša totálny chaos. Totiž tam, kde chýba veda, chýba aj zdravý rozum. Zdravý rozum hovorí, že to, čo je pravdivé, nevedie k chaosu.
Môžete ten chaos objasniť?
• ICD-11 stanovuje skupinu diagnóz Gender incongruence (HA60,HA61), ktorú však v dvoch kategóriách popisuje ako potrebu zmeniť všetky alebo len niektoré primárne a/alebo sekundárne pohlavné znaky. To sa však netýka deklarovanej tzv. rodovej identity, ale skôr príslušnosti k určitému pohlaviu, pričom v manuály je zodpovedajúca diagnóza vypustená. Čo je ešte horšie, uspokojovanie rôznych želaní týkajúcich sa zmien pohlavných znakov vedie k bizarným priam sci-fi kreatúram ako je muž, schopný rodiť deti, alebo žena s penisom… Tieto absurdné bizarnosti, ktoré vedú k sociálnemu a kultúrnemu rozvratu, sú známkou totálnej straty súdnosti.
Ja to skôr vidím tak, že je to o oveľa väčšej slobode, kedy každý môže byť tým ako sa cíti a to aj po fyzickej stránke.
• Ja by som to slobodou nenazýval. Vhodnejším pomenovaním je svojvôľa. Tá na rozdiel od skutočnej slobody neberie ohľad na práva iných.
Čo myslíte tým, že transrodoví jedinci ohrozujú práva iných?
• Vyrábanie tzv. transrodových jedincov vedie napríklad vytváraniu rôznych párov, ktorých ambíciou je mať a vychovávať deti. Namiesto toho, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na otca a mamu, je dieťa napríklad vystavené situácii, keď ho porodil tzv. transmuž, ktorý chce byť jeho otcom. Vo Veľkej Británii sa rieši prípad, ktorý môže skončiť tak, že dieťa nebude vôbec mať matku, ktorá by ho porodila. Z USA sú známe situácie, kedy sa fyzicky muž domáhal ženských spŕch s tým, že je transženou. Viem si predstaviť traumu mladého človeka, ktorý zistí, že jeho frajerka má pipík. Nebude mať právo sa cítiť podvedený? Nebude táto skúsenosť traumou aj pre tuto transfrajerku? No čistý chaos! Napokon práva iných ohrozujú predovšetkým tí, čo páchajú toto sociálne inžinierstvo.
Jednoducho je potrebné akceptovať fakt, že budú medzi nami aj takíto jedinci.
• Nikto nevyvracia skutočnosť, že medzi nami sú takýto jedinci, ale vy musíte akceptovať fakt, že je správne veci nazývať pravými menami. A už vonkoncom nie je správne prispôsobovať realitu bizarným „predstavám“ niekoľkých ľudí.
Väčší chaos spôsobuje to, keď jednotlivé krajiny sa s riešením tejto problematiky vysporiadavajú po svojom a ignorujú medzinárodné autority.
• Ako má, podľa vás, také Ministerstvo zdravotníctva postupovať, ak chce túto problematiku riešiť komplexne a odborne v rámci tejto novej medzinárodnej klasifikácie chorôb?
Jednoducho musia vrátiť späť do života Lengvarského usmernenie. To totiž zabezpečuje právo trangender osoby na úradnú zmenu pohlavia, a teda na zosúladenie údajov v úradných záznamoch, pretože to, kým sa takáto osoba cíti byť, je podľa WHO v poriadku.
• Až na to kým sa vlastne cíti byť. ICD-11 hovorí o pociťovanom pohlaví – tzv. rode (gender), a nie o pohlaví (sex). Zásadnou je otázka: čo znamenajú v dokladoch pojmy muž žena, resp. mužské alebo ženské pohlavie? Ide o označenie pohlavia alebo to vyjadruje pohlavie, ktoré osoba pociťuje – tzv. rod? Keď sa dieťa narodí, na to, aby zapísali do jeho rodného listu, či je mužského alebo ženského pohlavia, nečakajú až im povie, čím sa cíti byť. Je to teda jednoznačne údaj o biologickom pohlaví. Z toho je zrejmé, že pre úradné doklady je irelevantné to, aké pohlavie pociťujete.
A čo ak táto trasgender osoba absolvuje lekársku intervenciu na základe diagnózy H60, resp. H61?
• Podľa chápania WHO ide pri lekárskych zákrokoch na základe uvedených diagnóz len o to, aby napríklad osoba mužského pohlavia, ktorá sa cíti ako žena, teda rodom žena, prispôsobila svoje telo telu, aké majú osoby ženského pohlavia. Formulácie v ICD nenaznačujú ničím, že by to znamenalo aj faktickú zmenu pohlavia. Totiž takáto osoba by sa, napríklad, mohla dožadovať len hormonálnej liečby, pričom by jej pohlavné ústrojenstvo zostalo mužské. Napríklad ženy by sa mohli dožadovať len plastiky pŕs… To znamená, že ani lekárske potvrdenie o takejto „liečbe“ by neoprávňovalo úradníkov, aby zmenili údaje v dokladoch o pohlaví. Viem si predstaviť len jednu situáciu, kedy by úradníci mali umožniť zmenu pohlavia v dokladoch, a to je prípad jedincov, ktorým bolo pri narodení nesprávne určené biologické pohlavie.
Comment