Pokúsme sa odhadnúť politiku druhého Trumpovho prezidentského obdobia.
Najprv nominácie: jeho zahranično-bezpečnostný tým je dobrý, či prijateľný. Senátor Marco Rubio (minister zahraničných vecí) je stúpenec aktívneho pôsobenia Ameriky vo svete, odporca diktátorov v Havane na Kube, v Teheráne v Iráne či v Pekingu v Číne, ako aj spolupráce s demokratickými spojencami Ameriky. Kongresman Michael Waltz (bezpečnostný poradca) je jastrab, pokiaľ ide o čínskych komunistov; z neho ich už teraz v Pekingu bolia hlavy. Pete Hegseth (minister obrany), bývalý vojak, ktorý sa venuje problematike ozbrojených síl, ale nikdy nezastával žiadnu volenú funkciu, má za úlohu „de-woke-izovať“ Pentagon: politika identity (hodnotenia podľa pohlavia, rasy, etnicity, sexuálnej orientácie…) do ozbrojených síl nepatrí a jediným kritériom pre ich hodnotenie má byť schopnosť byť efektívnymi, smrtiacimi a dokonale zabíjajúcimi jednotkami. Zvládne ale taký kolos, akým je americké Ministerstvo obrany?
Jednoznačne najslabšou a najhoršou Trumpovou nomináciou je kongresman Matt Gaetz (minister spravodlivosti). Čakám, že dostatočný počet republikánskych senátorov (z 53) sa pripojí k senátorom demokratickým (47) a Gaetzovu nomináciu spoločne zamietnu. Vlastne stačí, aby sa k demokratom pripojili republikáni len štyria.
A teraz odhad politík.
Trump a republikánska väčšina v oboch komorách Kongresu predĺžia daňové škrty z decembra 2017 o ďalších desať rokov a možno dane ešte viac znížia.
Ak však Trump uvalí clá na tovar z Európy (alebo Kanady), zvýši to cenu komodít pre amerických spotrebiteľov a poškodí našu ekonomiku. Ale tomu sa môžeme pokúsiť preventívne predísť navrhnutím zníženia ciel na dovoz amerického tovaru do EÚ výmenou za to, že Trump na európsky dovoz žiadne nové clá neuvalí. Tým by Trumpove hrozby ciel mohli paradoxne viesť k slobodnejšiemu obchodu medzi EÚ a USA! Ale to by museli mať Západoeurópania (hlavne Francúzi) rozum, a ten asi mať nebudú (odhadujem, že budúci nemecký kancelár Friedrich Mertz ako človek biznisu by na takúto dohodu išiel).
Trump bude menovať originalistických (konzervatívnych a klasicky liberálnych / libertariánskych) sudcov, ktorí interpretujú ústavu verne a nevymýšľajú si v nej nároky, ktoré v nej nie sú (ako to robia sudcovia progresívni a ľavicovo-liberálni) – a republikánsky Senát mu ich schváli.
Trump nastaví ostrý kurz proti Iránu ajatolláhov, zosilní podporu Štátu Izrael, a dohodne sa s arabskými sunnitskými monarchiami Zálivu, aby ťažili viac ropy, čím jej ceny klesnú, čo bude dobré pre americkú (i európsku) ekonomiku.
Sám na území USA začne ťažiť viac ropy, zemného i bridlicového plynu. Odstúpi od Parížskej dohody o ochrane klímy.
Za jeho prezidentstva Izrael a Saudská Arábia naviažu plné diplomatické vzťahy.
Jeho hlavnou zahranično-politickou prioritou bude zadržovanie Číny, jej mocenskej a strategickej expanzie vo východnej Ázii a v západnom Pacifiku. Za týmto účelom posilní alianciu s Veľkou Britániou, Indiou, Austráliou, Japonskom. Bude tlačiť na Taiwan a Južnú Kóreu, aby vydávali viac peňazí na ich vlastnú obranu.
Bude tlačiť na nás, Európanov, aby sme i my vydávali viac na svoju vlastnú obranu. Dve percentá HDP bude minimum; novým cieľom budú tri percentá HDP. S krajinami, ako Poľsko, ktoré chce na obranu vydávať až štyri percentá HDP, bude mať dobré vzťahy; s krajinami, ktoré nebudú vydávať ani dve percentá, bude mať vzťahy mizerné.
V Poľsku bude trvalá americká vojenská základňa.
Trump bude tlačiť na Ukrajinu aj Rusko, aby ukončili boje. Ukrajina sa zmieri so stratou Rusmi obsadeného územia de facto, aj keď nie de iure (nikdy to ako EÚ neuznáme), aspoň dočasne, pričom „dočasne“ môže znamenať štyridsať, päťdesiat rokov… Za to Trump Ukrajinu vyzbrojí (pôžičkou, za ktorú si Ukrajinci nakúpia americké zbrane, vrátane rakiet schopných zasiahnuť Moskvu), aby jej odstrašujúci potenciál proti možnej ďalšej Putinovej agresii narástol a Putin už tretie kolo agresie (po tých dvoch 2014 a 2022) nerozpútal. Na Moskve, Kremľu nezávislý ukrajinský štát s prístupom k Čiernemu moru (prístav Odesa) prežije.
Trump už nebude nijak na federálnej úrovni obmedzovať potraty. Podľa neho to už nie je federálna otázka, ale záležitosť členských štátov USA.
Dostaví múr či plot na hraniciach s Mexikom, nastolí ostrú politiku proti ilegálnej imigrácii; nie však proti legálnej. Myšlienka, že dokáže deportovať pätnásť, dvadsať miliónov ilegálnych imigrantov, je ale nerealistická.
Celkovo však hlavný význam Trumpa je tento: je to baran, ktorý svojou hlavou rozráža a borí progresivistický múr, preráža hradby progresivistickej pevnosti. Progresivizmus, či woke-progresivizmus, je netolerantná a voči kresťanstvu i Západnej civilizácii nepriateľská ideológia, ale pre jej stúpencov je i náhradným, politickým náboženstvom.
Presnejšie pseudonáboženstvom s vlastnými rituálmi, dogmami i článkami viery. Má svojich „svätých“, to sú ženy a rasové, etnické, sexuálne či „trans-sexuálne“ menšiny, ktoré vníma ako „obete“. A čím je kto viac „obeťou“, tým je „svätejším“, takže „najsvätejšie“ sú černošské, lesbické „trans-ženy“. A najväčšími „hriešnikmi“ sú „páchatelia“ (či už robia alebo nerobia čokoľvek, proste len preto, že sú), teda belosi, muži a heterosexuáli.
Ono to pôsobí ako nepodarená paródia na kresťanstvo, ale jeho stúpenci to berú smrteľne vážne.
V čom je Trump baranom proti progresivizmu? V tom, že v očiach prostých ľudí progresivizmus diskredituje, zosmiešňuje a vo voľbách znemožňuje. Preťahuje na svoju stranu nielen biele ženy, ale i veľkú časť tzv. Hispáncov (pôvodom z Latinskej Ameriky) a mladých černošských mužov. Úplne tak vyvracia progresivistickú teóriu (či ako oni hovoria, naratív) „obetí“ a „páchateľov“ – tým, že údajné „obeti“ on, „páchateľ“, preťahuje na stranu svoju.
Progresivistickí súdruhovia urobili chybu, prehnali to. A teraz sa im dostalo „odmeny“ v podobe Donalda Trumpa.
Roman Joch