Hoci nám apoštol Pavol na viacerých miestach svojich listov uvádza, že spasení sme milosťou skrze vieru, že spása je Boží dar, a že to nie je z nás – z našich skutkov, zároveň konanie dobrých skutkov vo svojich listoch často vyzdvihuje:
„Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.“ (Ef 2,10 SSV).
„Boh odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, ktorí sa vytrvalosťou v dobrom konaní usilujú o slávu, česť a nepominuteľnosť, ale hnevom a rozhorčením tým, ktorí zo sebectva neposlúchajú pravdu a oddávajú sa neprávosti. Súženie a úzkosť doľahne na každú dušu človeka, ktorý koná zlo…, no sláva, česť a pokoj sa dostane každému, kto koná dobro…; lebo Boh neuprednostňuje nikoho.“ (Rim 2,6-11 SEB).
„Toto slovo je spoľahlivé a chcem, aby si to zdôrazňoval, žeby tí, čo uverili Bohu, usilovali sa vynikať v dobrých skutkoch. Toto je ľuďom dobré a užitočné.“ (Tít 3,8 SSV).
Medzi dobré skutky patrí aj dobročinnosť, teda činenie dobra. Chcel by som dať do pozornosti pri dobročinnosti jednu vec, ktorú som si všimol pri čítaní Biblie. Je ňou to, že existuje mnoho Božích prisľúbení spojených s dobročinnosťou. Akoby nás Boh vo svojom Slove chcel nad rozsah našej nezištnosti motivovať k dávaniu, resp. robeniu dobra v prospech druhých. Zjavne nás pozná a vie, že neraz musíme v našom srdci bojovať, či máme pomôcť, či to má zmysel, či tým neuškodíme sebe. Niekedy tiež vo svojom vnútri počujeme hlasy všetkých tých, ktorí pomoc chudobným, núdznym, či znevýhodneným nepovažujú za dobré riešenie, tvrdiac, že postarať sa má štát, alebo že kvapka v mori nemá zmysel. Samozrejme, dostali sme zdravý rozum a máme ho používať. Lepšie je prispieť niekomu, aby mal možnosť naučiť sa „loviť ryby“, ako mu „ryby“ naservírovať. Keď nás osloví podnapitý zanedbaný človek na ulici, tak mu nevložíme do ruky ďalšie dve eurá, nech si ide kúpiť ďalšie čučo. A je pravdou, niekedy dôjde aj k zneužitiu dôvery a pomoci, či k nevďačnosti na strane obdarovaného, ale nedajme sa tým odradiť. Skôr to majme na naše poučenie, ako robiť dobročinnosť lepšie.
Dobročinnosť je vlastne jednou z foriem štedrosti. Apoštol Pavol na tému štedrosti vo svojom 2. liste Korinťanom píše: „Veď nejde o to, aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie.“ (2Kor 8,13 SSV).
A ďalej v tomto liste uvádza: „Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať. Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje. A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok… Budete vo všetkom obohatení, na všestrannú štedrosť, a tak sa bude naším prostredníctvom vzdávať vďaka Bohu.“ (2Kor 9,6-11 SSV).
Teda parafrázovaním apoštola Pavla naša štedrosť má viesť aj k väčšej rovnosti medzi nami. Dávať máme v slobode, s ľahkosťou, a nie s ťarchou na srdci. Boh má moc vypôsobiť, že budeme mať hojne na realizáciu našej štedrosti. Pavol nás povzbudzuje, aby sme dávali (siali) štedro.
Adresne všetkým tým, ktorí aký ten majetok majú, prostredníctvom Timoteja Pavol hovorí: „Bohatým v terajšom veku prikazuj, aby neboli namyslení a neskladali nádej v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nás štedro zabezpečuje všetkým, čo potrebujeme. Prikazuj im, aby konali dobro, aby boli bohatí na dobré skutky, boli štedrí a vedeli sa rozdeliť s inými. Tak si budú zhromažďovať poklad ako dobrý základ do budúcnosti, aby uchopili skutočný život.“ (1Tim 6,17-19 SEB).
O tom, aká dobrá cnosť je štedrosť však vedeli už aj starí, ešte pohanskí Rimania. Slovami ich filozofa a štátnika M. T. Cicera: „Ľudia nechápu, akým veľkým príjmom je štedrosť.“
Významovo obdobné zachytáva i kniha Prísloví: „Štedrý človek zbohatne a kto dáva piť druhému, sám dostane piť.“ (Prís 11,25 SEB), ako i kniha Deuteronómium: „Ak niekto z tvojich bratov v niektorom z miest v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, schudobnie, nezatvrdzuj si srdce a nezatváraj ruku pred chudobným bratom, ale štedro mu otvor svoju ruku a požičaj mu, čo mu chýba… Dávaj mu ochotne, nech ťa to nemrzí, keď mu máš niečo dať, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa bude požehnávať vo všetkom, čo budeš podnikať a k čomu priložíš ruku. Chudobní nevymiznú z krajiny, preto ti prikazujem: Vo svojej krajine ochotne otváraj ruku núdznemu a chudobnému bratovi!“ (Dt 15,7-11 SEB).
Prejdem však k tým Božím prisľúbeniam spojeným s dobročinnosťou v jednotlivých biblických knihách:
„Kto sa zľutuje nad biednym, požičiava Hospodinovi, ktorý mu odplatí jeho dobročinnosť.“ (Prís 19,17 SEB).
„Horiaci plameň uhasí voda a dobročinnosť bude na zmierenie za hriechy. Ten, kto preukazuje milosť, pamätá na budúcnosť, aj keď sa mu prihodí pád, nájde oporu.“ (Sir 3,30-31 SEB).
„Dobročinnosť človeka je pre neho ako pečatný prsteň a láskavosť človeka si bude ceniť ako zrenicu oka.“ (Sir 17,22 SEB).
„Do pokladníc si ukladaj dobročinnosť, ona ťa vytrhne z každého zla. Proti nepriateľovi bude za teba bojovať lepšie ako mocný štít a ťažký oštep.“ (Sir 29,12-13).
„Dobročinnosť je ako požehnaný raj a skutky milosrdenstva pretrvávajú navždy.“ (Sir 40,17 SEB).
Požičiavať dobročinnosťou Bohu? Dobročinnosť ako zmierenie za hriechy? Opora v čase našej núdze? Požehnaný raj, ktorej skutky pretrvajú navždy? Mocná zbraň bojujúca za nás? Zamyslime sa, to sú silné slová. Ak by neboli v Biblii, aj by sme si asi pomysleli, že sú prehnané.
A Boh nám ďalej vo svojom Slove o dobročinnosti hovorí:
„Bratia a priatelia pomáhajú v čase tvŕdze, ale dobročinnosť zachraňuje viac než jedni i druhí.“ (Sir 40,24 SEB).
„Nezabúdajte však na dobročinnosť a spoločenstvo, lebo v takých obetách má Boh záľubu.“ (Heb 13,16 SEB).
„Všetko som vám ukázal, že treba pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša. Veď on povedal: ‚Blaženejšie je dávať, ako prijímať.‘“ (Sk 20,35 SEB).
Ale, čo ak máme toho skutočne málo? Bohu sa zjavne páči, aj keď sa podelíme z mála. Či nevyzdvihol Ježiš vdovu, čo vhodila do chrámovej pokladnice len mincu s malou hodnotou oproti tým, čo dávali veľké sumy, keďže ona prispela aj pri svojom nedostatku? A koľko máme aj skutočných príbehov úspešných žien a mužov pôvodom z chudobných rodín, ktoré sa podelili s inými, hoci neraz nemali dostatok ani pre seba? V biblickej knihe Tobiáš je pre nás zachovaná v tejto veci táto rada otca synovi:
„Všetkých, čo si počínajú spravodlivo, milosrdne podporuj z toho, čo máš. Keď preukazuješ milosrdenstvo, nepozeraj roztrpčene. Neodvracaj tvár od nijakého chudobného a Božia tvár sa neodvráti od teba. Ak máš málo, neboj sa dávať aj z mála, lebo tak si nahromadíš dobrý poklad na deň núdze. Veď skutok milosrdenstva vytrhne zo smrti a zabráni upadnutiu do temnoty. Veď skutok milosrdenstva je dobrým obetným darom tých, čo ho konajú pred tvárou Najvyššieho.“ (Tob 4,7-11 SEB).
Obdobne, keď bolo kráľovi Nebukadnesarovi (Nabuchodonozorovi) vopred vo sne oznámené jeho psychické ochorenie, prorok Daniel ako jeho radca mu odporúčal:
„Preto, kráľ, prijmi moju radu: Zanechaj svoje hriechy, konaj dobročinnosť a svoje previnenia nahraď milosrdenstvom voči chudobným, azda sa predĺži trvanie tvojho blaha.“ (Dan 4,24 SEB)
Zjavne dobročinnosť mohla viesť k zmene jeho neutešeného údelu.
Evanjelista a zakladateľ sirotincov v Anglicku George Müller nám dáva ohľadom Božieho Slova nasledovnú radu: „Ktokoľvek je ochotný plniť Pánove prikázania DOSLOVNE, verím, že spolu so mnou uvidí, že je Božou vôľou brať ich DOSLOVNE.“ a o svojej životnej skúsenosti v tejto oblasti pri budovaní sirotincov len z financií, o ktoré prosil Boha na tento účel, uvádza: „Usúdil som, že som povinný byť služobníkom Cirkvi Kristovej v konkrétnej veci, v ktorej som získal milosť – konkrétne v tom, že som dokázal vziať Boha za slovo a spoľahnúť sa naň.“
Vieme my, ľudia 21. storočia ešte vziať Boha za jeho Slovo a v dôvere vykročiť na cestu jeho príkazov a prisľúbení? George Müller ohľadom svojej dlhoročnej skúsenosti verného evanjeliového kráčania s Pánom hovorí: „Boh ma nikdy nesklamal.“
Túžite po hojnom požehnaní? Tu je ponuka nášho nebeského Otca, ako ho dosiahnuť:
„…lámať svoj chlieb hladujúcemu, zaviesť do domu biednych tulákov. Preto, keď uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím príbuzným sa neskrývaj. Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora a tvoja rana sa rýchlo zacelí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a za tebou Hospodinova sláva. Vtedy budeš volať a Hospodin ti odpovie, budeš volať o pomoc a on ti povie: ‚Tu som!‘ Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo, ukazovanie prstom a zlomyseľné reči, ak sa k hladnému štedro zachováš, ubitú dušu nasýtiš, potom vyjde v tme tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie. Hospodin ťa bude neprestajne sprevádzať, tvoju dušu nasýti na vyprahnutých miestach, spevní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada a vodný prameň, ktorého vody ťa nesklamú.“ (Iz 58, 7-11 SEB).
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“