Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky potichu bez širšej diskusie vydalo 6.4.2022 vo vestníku nové odborné usmernenie, ktorým umožňuje úradnú zmenu pohlavia bez chirurgickej, či dokonca aj hormonálnej intervencie. To znamená, že pre zmenu pohlavia už nebude nevyhnutnosťou podstúpiť chirurgický zákrok na odstránenie mužských či ženských pohlavných orgánov ani povinnú kastráciu. Po novom stačí aj hormonálna liečba v trvaní najmenej jedného roka. Ba ani tá sa nevyžaduje, ak je u „transsexuálnej“ osoby kontraindikovaná. Možnosť úradnej zmeny pohlavia, len na základe prehlásenia sa zdôvodňuje tým, že chirurgická či hormonálna intervencia prináša so sebou závažné zdravotné riziká. Akosi sa zabúda, že s agendou zmeny pohlavia sú spojené aj iné, azda aj závažnejšie, riziká. Viac o tom v nasledujúcom fiktívnom dialógu:
Naozaj si myslíte, že je správne, aby človek, ktorý sa cíti byť príslušníkom opačného pohlavia a chce k nemu aj patriť, mal povinnosť poškodiť si svoje zdravie tým, že si dá odstrániť zdravé orgány, ktoré mu už nikto nevráti?! Švédska štúdia výskumníkov Bränströma a Pachankisa z roku 2019, ktorá analyzovala zdravotné záznamy 2 679 Švédov, ktorým bola diagnostikovaná genderová dysfória, v rokoch 2005 až 2015 zistila, že chirurgické operácie majú negatívny vplyv na psychické zdravie osôb, ktoré podstupujú zmenu pohlavia. Už v roku 2011 vyšla švédska štúdia Cecilie Dhejne a kol., ktorá zistila, že osoby po chirurgickej zmene pohlavia majú zvýšené riziko smrti v porovnaní s inými osobami. V prípade samovraždy je toto riziko až 19,1-krát vyššie.
• A pritom spomínaní výskumníci Bränström a Pachankis na základe spomínanej štúdie pôvodne dospeli k záveru, že samotné užívanie hormónov v procese tranzície nemá vplyv na celkové psychické zdravie a že chirurgická operácia má s určitým odstupom času dokonca pozitívny vplyv.
No napokon svoje závery opravili…
• …Na výhrady mnohých iných výskumníkov, že takáto pozitívna interpretácia vplyvu chirurgických operácií nezodpovedá samotným dátam, ktoré títo výskumníci poskytli.
Dosť na tom – chirurgické operácie nemajú pozitívny vplyv na psychické zdravie dotknutých osôb.
• Máte dojem, že obhajujem chirurgickú zmenu pohlavia? Ja len poukazujem na to, že na v súčasnosti publikované štúdie je potrebné sa dívať veľmi opatrne a kriticky, pretože sa ukazuje, že objektivita sa často nenosí ani vo vede. Vypuklé je to predovšetkým v oblasti sexuality, kde vedu robia skôr aktivisti ako seriózni vedci.
Ale ste proti, aby bola možná zmena pohlavia bez chirurgickej zmeny pohlavia.
• Ja som predovšetkým proti tomu, aby vôbec bola možná zmena pohlavia. To, s čím ste tu vyšli, je tzv. falošná dilema, kedy sa pýtate slobodného človeka, či si vyberie popravu zastrelením alebo obesením, pretože on si môže vybrať neabsolvovať žiadnu popravu. Ak nebude možné zmeniť to, čo sa zmeniť objektívne nedá, nebude potrebné sa zaoberať ani tým, či je správne, aby si človek ničil zdravie chirurgicky alebo chemicky.
Lenže existujú ľudia, ktorí veľmi trpia genderovou dysfóriou, t.j. cítia sa byť niekým iným ako tým, čo majú v občianskom preukaze. Štúdie ukazujú, že u nich hrozí vysoké riziko samovraždy. Týmto ľuďom naozaj nie je správne dožičiť pomoc?!
• Je naozaj isté, že týmto ľuďom nie je možné pomôcť inak ako deformovaním reality?
Akej reality?
• Tej, že pohlavie nie je možné zmeniť. Samotnou zmenou rodného čísla nijako nezmeníte biologickú podstatu. A ani pridaním hormónov či odstránením telesného orgánu.
Pre týchto ľudí je dôležitejšie, aby sa iní k nim správali ako k osobe opačného pohlavia, resp. aby sa oni mohli správať ako osoby opačného pohlavia.
• A čo ak je možné dosiahnuť, aby títo ľudia nepociťovali nesúlad so svojim pohlavím? Zaoberá sa tým niekto seriózne?!
A čo ak im nie je možné pomôcť inak ako zmenou pohlavia?
• Myslíte si, že je správne pomáhať ľuďom za každú cenu? Ak má niekto problém s niektorými Rusmi, znamená to, že vystrieľame všetkých Rusov?!
Ako vám ublíži, keď im vyjdete v ústrety?
• Dnes je veľa príkladov pomoci, ktoré sú legálne, pretože údajne nikomu neubližujú. Tzv. interrupcie pomáhajú ženám v „bezvýchodiskovej situácii“ a čo na tom, že pri nich prichádzajú o život deti. Tzv. asistovaná reprodukcia pomáha neplodným a čo je na tom, že pri nich prichádzajú deti o život a porušujú sa práva tých, čo mali viacej „šťastia“. Vyhlásenie homosexuality za zdravý stav malo pomôcť ľuďom ňou trpiacim, no vnieslo do spoločnosti dokonalý chaos. Napokon možnosť zmeny pohlavia tento chaos len prehlbuje.
Aký chaos máte namysli?
• Je v poriadku, keď lož, že pohlavie sa dá zmeniť, prehlásite za pravdu? Pomáha spoločnosti legalizácia lži?!
Tu nejde o zmenu biologického pohlavia, ale o zmenu rodovej identity. Keďže „rod“ slovenská legislatíva nepozná, nazýva sa to zmena pohlavia. Samotné vypustenie chirurgickej zmeny dokazuje, o čo tu ide. Totiž transrodovosť nesídli v genitáliách, ale v psychike človeka, a teda aj chirurgická úprava genitálií je len v podstate kozmetická záležitosť.
• Ak nejaká pohlavím žena si zmení ten váš „rod“ na mužský, bude sa môcť „oženiť“ s inou ženou?
Prečo nie? Veď úradne bude mužom. Ani vy to, že ste muž, na matrike nedokazujete svojimi orgánmi, ale občianskym preukazom.
• Veď práve! Takýmto spôsobom do manželstva vstúpia dve ženy, pričom naše zákony definujú manželstvo ako zväzok osôb mužského a ženského pohlavia.
To tam nikde nie je uvedené, že sa tým myslí pohlavie!
• Keď sa tvorili zákony o manželstve o tom vašom „rode“ nik ani len netušil. Teda zákonodarca mal na mysli pohlavie, nie nejaký „rod“.
Skôr mal na mysli rolu, ktorú ten-ktorý z partnerov v manželstve zastávajú.
• Takže podľa vás dve, ženy alebo dvaja muži majú schopnosť splodiť potomka? Pretože zákon o rodine hovorí o manželstve ako o založení rodiny, t.j. o účele privádzať deti na svet a starať sa o nich. To dokážu len dve osoby, z ktorej je jedna mužského a druhá ženského pohlavia. Zjavne teda v prípade manželstva ide o zväzok dvoch osôb opačného pohlavia. Ústava nedefinuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, ani náhodne, ani z tradície. Dôvod je ten, že manželstvo je úplnou jednotou osôb, ktorá zahŕňa aj telesné splynutie, teda spojenie v reprodukčnom úkone, ktorého sú schopní len osoba mužského s osobou ženského pohlavia. Z tohto hľadiska by bolo naplnením zmyslu manželstva, ak by sa takýto muž (hoci by mal v občianskom preukaze napísané, že je žena) zosobášil so ženou. Liberálne denníky by to ale hneď oslavovali ako prvý slovenský lesbický manželský pár a nasledovala by žaloba na odstránenie diskriminácie, aby manželstvo mohli uzavrieť aj dve biologické ženy. S argumentom, že nemôžeme nikoho diskriminovať kvôli tomu, akým spôsobom sa niekto stane mužom či ženou.
Nie každý pár osôb opačného pohlavia je schopný splodiť potomka.
• To však nedáva za pravdu téze, že sú toho schopné dve osoby rovnakého pohlavia! A keď sme už pri schopnosti porodiť dieťa. Je možné, aby matkou bol muž?
Matkou bude predsa vždy osoba ženského pohlavia. Hoci oficiálne bude mužom.
• Pred Európskym súdom pre ľudské práva sa prejednával prípad O.H. a G.H. proti Nemecku, v ktorom biologická žena, úradne zmenená na muža, porodila dieťa a žiadala, aby bola do rodného listu zapísaná ako otec dieťaťa. Nemci to odmietli urobiť, pretože tak ako na Slovensku aj v Nemecku je matkou žena, ktorá dieťa porodila a nemecké rodinné právo vychádza z biologickej reality. Mimochodom, čo bude ta druhá osoba, oficiálne žena a napríklad aj pohlavím žena, vo vzťahu k spoločnému dieťaťu? Otcom?!
Materstvo a otcovstvo sú len role, tak ako rod muž a žena!
• Pred malou chvíľou ste povedali, že matkou je osoba, ktorá dieťa porodí. Tiež, že tá druhá žena v páre, ktorá oficiálne aj figuruje ako žena bude v roli otca. A čo ak aj ona porodí ďalšie dieťa? Bude z nej v domácnosti taký mačkopes – matka i otec zároveň? Nebude to diskriminácia, keď ten druhý – osoba mužského pohlavia, keďže nikdy neporodí dieťa, nebude môcť označiť seba za matku?
Ako som spomínal byť otcom, či matkou sú len role a áno, aby sme zabránili diskriminácii manželia by mali mať možnosť si vybrať, ktorú rolu chcú zastávať.
• Od čoho bude oficiálne závisieť či je vo vzťahu k dieťaťu niekto otcom alebo matkou? Príde na rodičovské do školy rodič dieťaťa – žena a učiteľ sa jej opýta: „Ste matkou žiaka alebo jeho otcom?!“ Nie je to absurdné?!
Absurdné je vnucovať ľuďom v akom vzťahu sú voči dieťaťu!
• Ak sa dokáže, že ste biologickým rodičom dieťaťa a teda máte k dieťaťu isté povinnosti, je správne ak budete mať možnosť túto zodpovednosť bez následkov odmietnuť s tým, že vy sa necítite, ani ako otec a tiež ani ako matka? Veď hovoríte o slobodnej voľbe rodičovskej role! A čo ak obaja rodičia budú chcieť byť vo vzťahu k dieťaťu matkou? Bude to riešiť súd?! Na základe čoho to určí? Nebude v tomto spore v nevýhode biologický muž? Alebo sa to vyrieši tak, že dieťa bude mať dve matky a žiadneho otca?
Prečo nie?
• Máte vy vôbec predstavu, čo obnáša byť otcom a čo matkou? Myslíte si, že to budú vedieť osoby, ktoré ani netušia, či sú mužmi alebo ženami? Myslíte si, že je to len rozmar prírody, že dieťa potrebuje otca a matku? Že potrebuje dve osoby opačného pohlavia pri svojom splodení? Je zrejmé, že zmena pohlavia a navyše realizovaná len úradnou zmenou spôsobí nielen množstvo právnych problémov, ale prispieva k rozvratu chápania rodiny, a to v spoločnosti aj v práve. Vnáša chaos do otázok manželstva, ale aj rodičovstva. K tomu ešte pridajme oslabenie práva poznať skutočné pohlavie iného človeka, pretože neraz je to nevyhnutné v záujme „transgender“ osoby alebo iných ľudí, ďalej likvidáciu ženského športu „transgender“ ženami, či stratu súkromia a bezpečia žien na miestach vyhradených len pre ženy. Ak do právneho poriadku vnesieme jednu absurdnosť, ďalšie sa len nabaľujú. Kým existuje právna možnosť zmeny pohlavia, bude existovať aj tento chaos.