Juhoafrická vláda národnej jednoty teraz čelí prvej veľkej skúške, a to pre zákon o školách, známy v pod skratkou BELA (Basic Education Laws Ammendment). Petíciu proti tomuto zákonu podpísalo vyše 218,000 ľudí.
Väčšina škôl v Juhoafrickej republike je štátnych, kým niektoré sú podporované komunitou. Nie je tajomstvom, že práve komunitné školy s afrikánčinou (veľmi podobnou holandčine) ako vyučovacím jazykom majú výrazne lepšie výsledky, ako štátne školy. Afrikánčinou hovoria rovnako potomkovia holandských a francúzskych osadníkov, niekedy nazývaní aj Búri, ako aj multirasové obyvateľstvo v západnej polovici krajiny. Podľa zákona BELA si už školy nebudú môcť vybrať vlastnú jazykovú politiku, čo najviac zasiahne afrikánske školy, keďže sa majú podriadiť potrebám širšej verejnosti v okolí, čo ostro kontrastuje s právom na vzdelávanie v materinskom jazyku. Na získanie vzdelania v materinskom jazyku by tak mnohí museli dať deti do súkromných škôl.
Sieť afrikánskych komunitných inštitúcii Solidariteit Beweging, ostro kritizuje nový návrh „Považujeme podpis návrhu zákona ako prelomenie dôvery s afrikánskou komunitou. Jej podpis podkopáva jednotu národnej vlády“ uviedol Dirk Hermann, CEO siete Solidariteit. Spomedzi verejných pripomienok k návrhu zákona iba 1,4% bolo pozitívnych.
Na začiatku októbra organizácia AfriForum, ktorá vedie zápas o občianske práva Afrikáncov vyzvala liberálnu stranu Democratic Alliance a konzervatívnu afrikánsku stranu Vryheidsfront Plus, aby v prípade presadenia tohto zákona z vlády vycúval.“Hannah Arendtová povedala, že človek nemá právo poslúchať nespravodlivosť. Rovnako strany ako DA a VF+ nemajú právo podieľať sa na nespravodlivosti, ktorá bude spáchaná na afrikánskych deťoch a školách prostredníctvom zákona Bela v jeho súčasnej podobe“ povedal Kallie Kriel, CEO organizácie AfriForum. Zvolali veľký protest do Pretórie na 5. novembra, ktorý podporila aj konzervatívna afrikánska strana Vryheidsfront Plus.
Napriek tomu zákon prešiel, pričom ministerka základného vzdelávania za Demokratickú alianciu bojkotovala podpis tohto zákona, aby vyjadrila svoj nesúhlas.
Demokratická aliancia pred mesiacom poprela, že by tento zákon mal viesť k ich odchodu z vlády, ale zákon napadnú na súde. Zároveň oznámili pred niekoľkými dňami, že s implementáciou sporných častí zákona, ktoré môžu ohroziť vzdelávanie v materinskom jazyku, za žiadnych okolností súhlasiť nebudú.
Po voľbách v júni tohto roku vládne v Juhoafrickej republike vláda národnej jednoty, ktorá pozostáva z 10 strán, ktoré majú spolu 287 poslancov, z čoho Africký národný kongres má 159 kresiel. Okrem neho je vo vláde zastúpená liberálna Demokratická aliancia, zuluská Inkatha Freedom Party, menšie strany Patriotic Alliance a Good s podporou v okolí Kapského mesta, konzervatívny afrikánsky Vryheidsfront Plus, Panfrikanistický kongres, sociálnodemokratické hnutie United Democratic Movement a moslimská strana Al Jamaa.
Zdroje:
Foto: FB Solidariteit Beweging