Všetci poznáme udalosti Ježišovho narodenia a zdá sa, že nás už pri ich počúvaní, či čítaní, ani veľmi nemá čo prekvapiť. Jednoducho k ním pristupujeme ako k nejakej rozprávke, ktorú čítame našim deťom po XY-krát. Anjeli, pastieri, dieťatko v jasliach, v našej predstave hneď pri ňom oslík a kravička, hrejúce ho svojim dychom, Mária, Jozef, mudrci s darmi, a samozrejme hviezda. Dá sa z tohto, síce pekného, ale predsa len romantizujúceho zovšednenia Ježišovho narodenia nejako vymaniť?
Myslím si, že áno, a to tak, že budeme od danej biblickej zvesti, ktorá nie je rozprávkou, ale Božím Slovom, s otvoreným srdcom očakávať to, čo chce Boh týmto Slovom v nás vypôsobiť.
Môže to byť napríklad utvrdenie v našich predchádzajúcich rozhodnutiach, alebo danie do pozornosti nejakej sféry nášho života, ktorú zanedbávame, alebo započutie medzi riadkami toho, že tu nie sme náhodou, že nie sme omylom, ani nepodarkom, ale práve naopak, sme milovaní, vzácni – v Božích očiach majúci obrovskú cenu a máme na tejto zemi svoje poslanie. Môže to byť čokoľvek, čo nás, či našich drahých buduje, a samozrejme niekedy tiež, ešte pred samotným budovaním, rúca v nás to, na čom nie je možné vystavať požehnaný život.
Pamätajme však, že Božie Slovo, ktorým je aj biblická zvesť o Ježišovom narodení má moc:
„Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca.“ (Heb 4:12 SEB).
„Lebo ako nebesá prevyšujú zem, tak prevyšujú moje cesty vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky. Lebo ako padá dážď a sneh z neba a nevráti sa ta, ale zavlaží zem, zúrodní ju a dá jej vyklíčiť, vydá semeno na siatie a chlieb na jedenie, tak sa stane s mojím slovom, ktoré mi vyjde z úst. Nevráti sa ku mne naprázdno, pretože urobí to, čo som si želal, a dosiahne to, kvôli čomu som ho poslal.“ (Iz 55:9-11 SEB).
Pozrime sa napríklad na zvestovanie Ježišovho narodenia pastierom z druhej kapitoly Lukášovho evanjelia.
„V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo.“
Asi to boli dobrí pastieri, keď v noci bdeli a strážili svoje stádo. Ktovie aká dravá zver bola v danom regióne. Sú aj pastieri, ktorí si v noci pospia, hoc aj na úkor stáda.
„Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva.“
Skúsme si predstaviť, ako taký anjel mohol vyzerať. Tiež, čo je to a ako vyzerá Pánova sláva? Musí to byť však najskôr niečo úžasné, ale zároveň v nás vyvolávajúce strach (bázeň), keďže ten sa zmocnil aj pastierov.
„Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: ‚Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.‘“
Anjel zvestoval pastierom veľkú radosť. Táto veľká radosť však nebola určená len im, ale všetkým nám. Veľká radosť z Ježišovho narodenia patrí aj nám o dvetisíc rokov neskôr žijúcim ľuďom v celkom inej časti sveta. Ešte raz, je to aj naša veľká radosť a túto radosť môžeme prijať do svojho srdca práve teraz.
„‚A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.‘ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: ‚Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.‘“
K tomu, že nejde len o výplod fantázie pastierov počas nočnej únavy, poskytol anjel pastierom aj dôkaz pravdivosti jeho slov, že dieťa nenájdu niekde v kolíske v teplej izbe, ale v jasliach. Aká chvála to musela byť, keď Boha oslavovalo množstvo nebeských zástupov. Stovky, tisíce, či milióny anjelov? Sladkosť a mohutnosť danej chvály pastieri najskôr počuli v ušiach po ostatok svojho života.
„Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: ‚Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.‘ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach.“
Pastieri zvesti anjela uverili a vďaka tomu na vlastné oči uvideli svojho Spasiteľa v malom bezbrannom novonarodeniatku.
„Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“
Prvými zvestovateľmi evanjelia neboli apoštoli, učeníci, či evanjelisti, ale pastieri. A Mária, tá nám už vtedy ukázala vzor, ako môžeme naložiť s danou zvesťou. Uložiť ju do svojho srdca a premýšľať o nej, čo hovorí do nášho vlastného života.
„Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.“
Výsledok tejto nočnej anjelskej epizódy v živote pastierov bol, že sa vrátili do svojho pastierskeho povolania s oslavou a chválou Boha na perách. Možno aj my budeme mať túto milosť, vrátiť sa po týchto Vianociach k svojim bežným životom s chválou Boha v srdci za všetko, čo pre nás vykonal.
Bratia a sestry v Ježišovi Kristovi, vzájomne si žehnajme, nech počas týchto Vianoc pre nás Božie Slovo o príchode našej spásy skutočne ožije, a nech prijmeme do nášho života tú veľkú radosť, o ktorej anjel pastierom povedal, že bude patriť všetkým ľuďom.
„Anjel Pána pastierom oznamuje radosť a novinu prevzácnu dáva im na známosť: Nebojte sa, bratkovia, prišla chvíľa Pánova; narodil sa sveta Pán v meste Betleheme, obvinutý plienkami na voňavom sene. Tam Dieťatko nájdete veľmi biedne odeté.
Pastieri sú jasnosťou veľmi osvietení a videním anjelským veľmi pomätení. Lež anjel ich potešil a takto im hovoril: Prídete do Betlema, uvidíte Dieťa, to je z Panny zrodený Pán celého sveta. Do jasličiek vložený, Vykupiteľ túžený.
Aj ty, drahý kresťane, kľakni na kolená, keď ti v duši zazvoní sláva jeho mena. Tu je Boh tvoj v Dieťati, on ti život navráti. Všetci sa mu klaňajme, plesaj človek každý, na svet prišiel Syn Boží, by bol s nami navždy. Vitaj, božský Spasiteľ, ty náš život, ty náš cieľ.“ (JKS 35 Anjel Pána pastierom).
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“