Tak ako mnoho ľudí po celom svete, aj ja som si pozrela záznam rozhovoru medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym. Už samotný koncept tohto rozhovoru pôsobil ako arogantný pokus o poníženie Zelenského. Spôsob, akým sa Trump s ním rozprával, bol nepríjemný a urážlivý. Nebolo to prekvapujúce – od Trumpa sa nič iné ani očakávať nedá.
Ešte smutnejšie však bolo sledovať aroganciu amerického viceprezidenta J.D. Vancea, ktorý sa sám prezentuje ako kresťan. No, ako sa hovorí – kto chce s vlkmi žiť, musí s vlkmi vyť.
Po tomto smutnom videu mi v hlave rezonujú tri zásadné myšlienky:
Vojna a krátka pamäť sveta
Po prvýkrát od februára 2022 sa na globálnej úrovni začalo pripomínať, že vojna na Ukrajine trvá už 11 rokov. Ukrajinci majú bohaté skúsenosti s dodržiavaním či porušovaním dohôd – stačí si spomenúť na bitku o Debaľcevo a jej vývoj v kontexte minských dohôd. Pamätám si to veľmi dobre, pretože som v rokoch 2014 – 2015 žila na Ukrajine.
Dnes sa zdá, že Trump tieto skúsenosti Zelenskému jednoducho neverí. Pretože tieto skúsenosti svet takmer desaťročie ignoroval. Rovnako ako mnohí, ktorí ma presviedčajú, že vedia presne, čo sa na Ukrajine dialo – hoci tam nikdy neboli.
Budúcnosť Ukrajiny: tvrdá realita
Sledovala som, aký plán má Trump pre mier na Ukrajine, o ktorom tak veľkodušne rozprával. Realita však nie je ružová. Ukrajina má slabé vyhliadky a stále dopláca na dedičstvo korupcie. Protesty na Majdane v roku 2014 priniesli nádej na demokraciu, no namiesto toho nasledovali konflikty, ktoré krajinu rozdelili.
Keď dnes sledujem Trumpov postoj k Zelenskému, mám obavy. Zdá sa, že Ukrajina nemá inú možnosť, než postaviť do čela tvrdého obchodníka, ďalšieho oligarchu – niekoho, koho bude Trump považovať za rovnocenného partnera. Pretože už teraz sa stáva obchodným artiklom. A spoliehať sa na Západ? Aj my sme boli po druhej svetovej vojne „predaní“ Rusku… Žiaľ pre európskych politikov sa Ukrajina stala politickou témou, ktorá rozdeľuje spoločnosť. A pre každého z nich je prioritou udržať sa pri moci.
Keď si dnes pozriem ukrajinský seriál Sluha národa, v ktorom Zelenskyj hral ešte predtým, než sa stal prezidentom, vnímam ho inak. Predstavoval ideálnu víziu zjednotenej Ukrajiny. No aj samotný Zelenskyj si v seriáli neskôr uvedomil, aké ťažké je dosiahnuť skutočnú jednotu, najmä keď mu s reformami pomáhali ľudia spätí s korupciou minulosti.
Konzervatívne hodnoty a ich zneužitie
Tento rozhovor sa odohral krátko po veľkom konzervatívnom summite – a práve tu sa dostávame k podstate problému.
Mnohí v konzervatívnom prostredí postavili svoju ideológiu nad zdravý rozum. Dovolili sme, aby nás témy ako LGBTI, interrupcie či sexuálna výchova nielen rozdelili, ale zároveň sme vieru nechali zneužiť na politické účely. A presne takto sa začínajú konflikty – v krajinách, ktoré nakoniec končia vojnou.
Veriaci dnes už ťažko môžu byť inšpiráciou pre tých, ktorí Boha nepoznajú, keď ich hodnoty reprezentujú politici ako Trump, Vance či – u nás – Robert Fico. To, čo sme videli v priamom prenose, bola ich „konzervatívna politika“ v praxi.
Je čas prestať zneužívať vieru na politiku a vrátiť sa k základným morálnym hodnotám. Ak chceme zastaviť konflikty, musíme do politiky vrátiť obyčajú morálku. A to nielen v Rusku či USA, ale aj doma – na Slovensku.
A tou najzákladnejšou morálnou hodnotou je dobro…. Pretože ak nebudeme aktívne hľadať dobro, dávame priestor zlu.
Ale pre istotu vymenujem aj nejaké ďalšie … poctivosť, pracovitosť, pravdovravnosť, solidarita, láska, priateľstvo, dobrý skutok, ochota pomáhať iným, pochvala, konanie dobra pre druhého, nečakať za to odmenu.
Možno stojí za to sa zamyslieť, koho považujete za reprezentantov dobra a zaplniť nimi kandidátne listiny pri najbližších voľbách.
Konzervatívna žena v liberálnom svete @MajČu
Foto: @Martin Črep