Pozrime sa nie na celkovú analýzu volieb, ale len na analýzu ich hodnotového aspektu.

Veľmi dobrou správou volieb je to, že sa do Národnej rady nedostala Republika.

Veľmi dobrou správou je tiež to, že sa do slovenského parlamentu opäť dostalo KDH. Pre Kresťansko-demokratické hnutie tá otázka stála takto: buď teraz, alebo už nikdy. KDH sa v dvoch posledných voľbách do Národnej rady nedostalo, keby sa nedostalo ani teraz, bolo by od jeho vedenia zodpovedné hnutie rozpustiť a svojich členov i voličov z lojality prepustiť, aby si našli volebné subjekty iné. KDH sa však našťastie do NR SR dostalo, tým utieklo tak povediac hrobárovi z lopaty.

A to je dobre. Bude mať možnosť na parlamentnej pôde formulovať zodpovednú, hodnotovo založenú konzervatívnu pozíciu a politiku.

Bude však čeliť jednému pokušeniu: spojiť sa s víťazom volieb a ísť do vlády s Ficom. To budú chcieť predovšetkým stranícke štruktúry, ktoré sa budú chcieť napojiť na štátny rozpočet a čerpať pre seba posty, pozície, funkcie a peniaze.

Ak tomuto pokušeniu KDH podľahne, v budúcich voľbách sa už do Národnej rady nedostane a zanikne. Každý, kto je vo vláde, stráca preferencie. A KDH  ako prívesok Smeru by už pre nikoho nebolo potrebné. Musela by vzniknúť nová konzervatívna strana. Ak tomuto pokušeniu KDH odolá, po budúcich voľbách môže byť silnou súčasťou novej vládnej koalície a lídrom jej zodpovedného konzervatívneho krídla.

Je škoda, že Sme rodina sa do parlamentu nedostala. Je to strana pragmatická, ale vcelku konzervatívna. Milan Krajniak urobil na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny obrovský, záslužný kus práce pre slovenské rodiny a rodinnú politiku. Lenže nakoniec jej lídra jeho súkromný život hodný orientálneho pašu či maharádžu dostihol. Jeho podpora a podpora strany Sme rodina bola predovšetkým od žien, matiek, jednoživiteliek. Predstavovali si, že keby mal dieťa s nimi on, síce by sa s nimi neoženil, ale o ne a aj ich deti by sa dobre postaral. Keď sa však v lete objavili správy, že jednu matku svoho dieťaťa bil, a jednu nútil ísť na potraty, jeho kúzlo sa zlomilo. Aureola prskla a vyparila sa. V tej situácii stranu Sme rodina mohla zachrániť len zmena volebného lídra a jeden silný, nosný, konkrétny nápad, ako pomôcť rodinnám (nie neurčité: „pomáhame; pomáhať vieme, dokážeme…“).           

Progresívne Slovensko malo veľké oči a už sa videlo ako víťaz volieb. Na to, ako radikálny program malo, skončilo až príliš dobre. Podarilo sa mu totiž voličom utajiť radikalitu svojho programu a extrémizmus svojich názorov.

Chápte ma správne, podľa mňa Slovensko potrebuje jednu veľkú konzervatívnu stranu, s krídlom pravicovo-liberálne konzervatívnym a s krídlom hodnotovo-kresťansko-konzervatívnym, ale aj jednu podstatnú liberálnu stranu hlásajúcu program „ži a nechaj žiť; ži si svoj život podľa svojich predstáv, ale nebuď na obtiaž či príťažou pre ostatných, a svoj životný štýl nevnucuj ostatným“. Takou stranou mohla byť SaSka, ale ňou nie je; už nikto jej neodpára reputáciu, že jej líder rozvráti a položí každú koaličnú vládu, ktorej je členom.

A už vôbec takou stranou nie je Progrsívne Slovensko. To je strana nie liberálna, ale extrémne radikálna; zrkadlový obraz a protipól Republiky.

Na Slovensku každý potratový zákon musí byť kompromis. Je nerealistické očakávať úplný zákaz potratov, ale je nesprávne a extrémistické považovať potrat za základné, fundamentálne ľudské právo, teoreticky až do konca deviateho mesiaca tehotenstva. Je možné očakávať, že liberálna strana bude presadzovať nejakú právnu úpravu pre súžitie dvoch partnerov (či už rovnakého alebo opačného pohlavia), ktorá ale nebude manželstvom. Progresívne Slovensko však chce registrované partnerstvo pre páry rovnakého pohlavia – ako prvý krok – a súčasne chce pre nich aj „manželstvo“, ako druhý krok. Nejedná teda v dobrej viere a zastáva na slovenské pomery extrémistický postoj v otázke manželstva.

Liberálna pozícia je „ži a nechaj žiť“ – PS navrhovalo pre mladé (slobodné) ženy antikoncepciu úplne zadarmo, bez akýchkoľvek príplatkov zo strany uživateliek. To nie je liberálny postoj („ži si ako chceš, ale nenúť ostatných, aby Ti na to dávali peniaze“), to je socializmus a dotovanie určitého životného štýlu. Je to teda socializmus pre mladých, vzdelaných, relatívne bohatých „metrosexuálov“ – a pohŕdanie názormi či životným štýlom zvyšných 80 percent obyvateľstva.

A samozrjeme PS navrhovalo – ako strana jediná, to nenavrhovala ani Republika – sprísnenie trestného zákonníka ohľadne verbálnych či písomných prejavov. Za názory na ideológiu trans-genderu (trans-rodu) a za označovanie osôb, ktoré sa považujú za „trans-rodové“ – za názory, ktoré sú dnes legálne a spadajú pod ústavou chránenú slobodu slova a prejavu –, požaduje strana Progesívne Slovensko v svojom programe zákazy a tresty.

Nie, to nie je strana liberálna, to je strana radikálna a anti-liberálna.

Smer a Fico sa môže zdať ako konzervatívny v kultúrnych a hodnotových otázkach. To môže byť konzervatívcom a kresťanom sympatické. Lenže Fico je šarlatán, podvodník a cynik. Je to mačacie zlato, falošný dukát. Ficovi nejde o hodnoty; Ficovi ide iba o Fica. Nechce hodnoty; chce „vládu Fica, prostredníctvom Fica a pre Fica“.

Konzervatívci a kresťanskí demokrati by sa nemali spojovať s Ficom, ale mali by si počkať na jeho politický koniec (ktorý časom nastane, možno už za štyri roky)  – a potom osloviť jeho voličov.