Včera pred spaním som si vzal do ruky Písmo a vôbec neviem vysvetliť prečo, ale otvoril som si ho na začiatku knihy jedného z veľkých prorokov. Čítal som prvú kapitolu Izaiáša a narazil som na tieto slová: „Keď sa budete aj modliť bez prestania, ja nebudem počúvať, veď ruky máte plné krvi! Umyte sa! Očistite sa! Odstráňte mi z očí vaše hriešne skutky! Prestaňte páchať hriech! Učte sa robiť dobre! Vyhľadávajte spravodlivosť, napomeňte utláčateľa!“ (Iz 1, 15-17)
…
Po týchto slovách som Knihu kníh zatvoril a pozeral ešte chvíľu do tmy stropu nad posteľou. Prečítal som si stať, kde je výkričník za výkričníkom. Začali sviatky Veľkej noci a my sa akosi viac vhĺbujeme do tajomstiev umučenia Krista a tiež zmyslu jeho misie na tejto Zemi. Ja sám prehodnocujem svoje skutky. Prorok vraví, že sa môžeme modliť aj od rána do večera, ak budeme páchať zlo, tak sme falošní. „Máte ruky plné krvi! Umyte sa! Očistite sa!“ Vo vysvetlivkách pod čiarou k týmto slovám je napísané, že prorok myslel krv nevinných zmiešanú s krvou obiet. Tých príkladov je mnoho aj dnes. Aj ja sa zamýšľam, či mojim konaním netrpia iní. Či som pomohol ako mi dovoľovali moje možnosti tak, aby som zachránil nevinných. Napríklad ľudí v núdzi, alebo aj nenarodených odsúdených na krvavý koniec… Nevinné obete totiž kričia hlasno k Bohu a svedčia o našich činoch. Ide aj o čas toľko skloňovanej pandémie. Každý z nás sa musí pozrieť do vlastného svedomia, či v čase pandémie ohrozil zdravie a život nevinných, alebo bojoval ako zo svojej pozície mohol, aby chránil životy a zdravie ľudí… Ďalším príkladom je utrpenie nevinných ľudí vo vojne – napríklad aj v tej, ktorú vedie agresor Putin. Schvaľujeme jeho konanie? Snažím sa vraždenie ľudí bagatelizovať, alebo ospravedlniť? Alebo sa staviam na odpor tým, ktorí prelievajú krv nevinných?
…
Prorok Izaiáš ďalej hovorí: „Vyhľadávajte spravodlivosť, napomeňte utláčateľa!“ Nemáme byť teda ticho. My kresťania si nemáme zakrývať oči pred nespravodlivosťou, nemáme sa báť bojovať za spravodlivosť a napomínať utláčateľa. Áno, sami si musíme byť vedomí svojej hriešnosti, ktorou ho pribíjame na kríž a máme ľutovať svoje vlastné zlé skutky. Zlo podľa proroka však páchame aj tým, ak sa neozveme, ak zlo schvaľujeme, ignorujeme, či ospravedlňujeme.
…
A napokon ešte jedna myšlienka, ktorá mi pri čítaní tých slov napadla a je nádejou znovuzrodenia, ktoré je dejovou líniou tiahnucou sa udalosťami týchto dní. V citovaných slovách proroka jasne vidieť, že Boh neodsudzuje človeka. Ani najväčšieho hriešnika. Napomína, vyzýva, ale nezavrhuje nás. „Očistite sa! Prestaňte páchať hriech! Učte sa robiť dobre!“ Podobne, ako Kristus nezavrhol Máriu Magdalénu, ale dal jej šancu a tiež tak, ako podľa jeho príkladu aj pápež František navštevuje zločincov v žalári a dáva im nádej, tak ani mňa ako hriešnika, ani nikoho iného neodsudzuje Boh. Jemu sa protiví krv nevinných na našich rukách a páchanie zla. Nie my, ale zlo, ktoré z nás pochádza. Dáva každému z nás nádej na život v pravde a spravodlivosti. Je to však len a len na nás či sa zmeníme, alebo zahynieme s neočistenými rukami, bez ľútosti, bez nádeje na život s ním…
Marek Šefčík