Krátky koncepčný pohľad na rodinu v spoločnosti
V roku 1992 bola publikovaná správa z celoeurópskeho výskumu, ktorý zahŕňal aj hodnotenie migračných pohybov v medzinárodnom kontexte. Nesmierne ma zaujalo konštatovanie, že uprchlíci, ktorí si mohli zachovať kontakt s členmi svojej rodiny, alebo boli na úteku spoločne s členmi svojej rodiny, napriek obrovskej psychickej záťaži svojho údelu, psychicky obstáli.
Tento výskumne overený poznatok bol veľkou inšpiráciou pri príprave Koncepcie štátnej rodinnej politiky na prahu našej slobody pred 30 rokmi. Ako sme začali riešiť tento výskumný úkol, objednaný Ministerstvom práce a sociálnych vecí na pôde Výskumného ústavu v službách tohto ministerstva? Cez poznatky vied o človeku, najmä psychológie, sociológie sa pozrieť na inštitúciu rodiny, ukázať jej historicky preukázanú jedinečnosť. Jedinečnosť v jej funkciách a konkrétnych prínosoch pre jednotlivca v jeho rôznych životných fázach a situáciách; pre rozvoj spoločenstva rodiny v jeho vzťahovej štruktúre dovnútra voči svojim členom a navonok voči spoločnosti; pre spoločnosť ako prijímateľa benefitov /či patológií/ od rodín, v závislosti od ich vzťahovej kvality.
Podstatným dôrazom bolo novo vymedziť vzťah rodiny a štátu: po socialistickom nároku štátu paternalisticky vládnuť nad rodinami, sme vyzdvihli relatívnu nezávislosť, autonómiu rodiny ako primárnej ľudskej prirodzenej inštitúcie, založenej na citových a charakterových vzťahoch muža a ženy v kontexte rôznych kultúrnych zvyklostí. Štát je v službách rodiny, vytvára jej prostredie, rámcové podmienky, v ktorých môžu rodiny aplikovať a kultivovať svoje špecifické poslanie, funkcie a svoje sebaregulačné sily. Politici kvality štátnikov to potrebujú pochopiť, lebo rodina plní jedinečnú úlohu v medzigeneračnej solidarite, v náhrade generácií do vyváženej štruktúry hlavných skupín obyvateľstva krajín – a tým je garantom budúcnosti každej spoločnosti. Politici k tomu potrebujú konzultovať odborníkov rôzneho názorového zamerania v nadrezortnom dialógu.
Samozrejme, rôzne typy rodín majú svoje osobitné modely prežívania a rôzne potreby: rodiny s maličkými deťmi, s dospievajúcimi deťmi, rodiny podnikateľov, rodiny so zdravotne potrebnými členmi, rodiny národnostných menšín a pod. Tu má svoje nezastupiteľné miesto komunálna rodinná politika.
Takto vznikala a bola výskumne obhájená Koncepcia štátnej rodinnej politiky pre Slovensko a vláda ju prijala v júni 1996. 0d tej doby s menšími doplnkami a pravidelnými konkrétnymi úlohami pre všetky rezorty, ktoré majú zodpovednosť za život rodín, platí doteraz.
V súčasnosti sa stupňuje politická a ideologická sila rozdielnych názorov na rodinu a na postavenie rodiny v spoločnosti. Domnievam sa, že napriek tejto rozdielnosti sa dokážeme, alebo môžeme zhodnúť na týchto kvázi axiomách:
1. Bez vzťahovo zdravých rodín, bez skúsenosti lásky rodičov ako hlavných vzťahových osôb ľudský rozvojový potenciál detí nevznikne. Môžu ho „nahradiť“ až patologické prejavy detí a mladých ľudí v ich zápase o svoju identitu.
2. Osobnostná solídna príprava mladých ľudí na manželstvo, partnerstvo a rodinný život podporuje vznik vzťahovo stabilných rodín.
3. Bez medzigeneračnej solidarity v rodinách štát ťažko dokáže zvládať procesy nárastu chudoby obyvateľstva.
4. Podpora priaznivého demografického vývoja v spoločnosti nie je len o peniazoch ako o prejave morálneho ohodnotenia vzácnej úlohy rodičov, ani len o službách pre rodiny s deťmi. Ale aj o spoločenskej klíme v médiách, o správaní úradov k rodinám a o úcte k ľudskému životu.
Takže rodina je darom a súčasne úlohou pre každého občana a občianku, najmä tých, ktorí sú v pozícii zodpovedných politikov.
Ing. Terézia Lenczová
december 2023