Vo svetle politických vyhlásení a udalostí posledných dní na našom Slovensku, pre naše poučenie, započúvajme sa do biblického príbehu o kráľovi Roboamovi (Rechabeámovi), ktorý bol synom slávneho kráľa Šalamúna, ako ho hlúpa rada a následné zlé rozhodnutie priviedli k rozdeleniu Izraelského kráľovstva na dve samostatné časti, kedy od jeho kráľovstva odpadlo pod vedením Jeroboama (Járobeáma) desať z dvanástich izraelských kmeňov:
„Roboam prišiel do Sichemu, lebo do Sichemu prišiel celý Izrael, aby ho ustanovil za kráľa. Keď to počul Nabatov syn Jeroboam – bol totiž ešte v Egypte, kam ušiel pred kráľom Šalamúnom -, vrátil sa Jeroboam z Egypta. Dali ho zavolať poslami. Jeroboam a celý zástup Izraelitov išiel a hovorili Roboamovi: ‚Tvoj otec položil na nás ťažké jarmo. Uľahči nám teraz ty tvrdú službu tvojho otca a jeho ťažké jarmo, ktoré na nás položil, a budeme ti poddaní!‘ On im povedal: ‚Odíďte na tri dni a potom sa vráťte ku mne!‘ Ľud teda odišiel.
Kráľ Roboam sa radil starších, ktorí boli v službách jeho otca Šalamúna, kým ešte žil, a pýtal sa: ‚Akú odpoveď mi radíte dať tomuto ľudu?‘ Povedali mu: ‚Ak dnes poslúchneš tento ľud, ak budeš povoľný, vypočuješ ich a budeš s nimi hovoriť priateľsky, budú ti po všetky dni poddaní.‘ Ale on odmietol radu, ktorú mu dali starší, a radil sa s mladíkmi, ktorí vyrástli s ním a boli v jeho službách.
Opýtal sa ich: ‚Čo mi radíte vy? Akú odpoveď mám dať tomuto ľudu, ktorý mi hovorí: ‚Uľahči nám jarmo, ktoré na nás položil tvoj otec!‘?‘ Mladíci, ktorí vyrástli s ním, mu odpovedali: ‚Toto povedz ľudu, ktorý ti vravel: ‚Tvoj otec nám jarmo zaťažil, ty nám ho odľahči.‘ Toto im povedz: Môj malíček je hrubší ako pás môjho otca. Áno, môj otec na vás navalil ťažké jarmo, ale ja k vášmu jarmu pridám; môj otec vás šľahal bičmi, ja vás však budem šľahať šťúrmi.‘
Keď na tretí deň prišiel (Jeroboam a) všetok ľud k Roboamovi, ako im povedal kráľ: ‚Vráťte sa ku mne na tretí deň!‘, kráľ dal ľudu tvrdú odpoveď a odmietol radu, ktorú mu dali starší. Povedal im podľa rady mladíkov: ‚Môj otec vám jarmo zaťažil, ale ja k vášmu jarmu pridám, môj otec vás šľahal bičmi, ja vás budem šľahať šťúrmi.‘ Kráľ teda neposlúchol ľud, lebo to Pán tak riadil, aby splnil svoje slovo, ktoré Pán povedal Nabatovmu synovi Jeroboamovi prostredníctvom Sílana Ahiáša. Keď celý Izrael videl, že kráľ nepočúva naň, odpovedal ľud kráľovi: ‚Aký podiel máme na Dávidovi?! Nemáme dedičstvo v Izaiho synovi. Domov, Izrael! Teraz si hľaď na svoj dom, Dávid!‘ A Izraeliti odišli domov. Ale nad Izraelitmi, ktorí bývali v júdskych mestách, vládol Roboam. Kráľ Roboam poslal Adurama, ktorý stál nad robotami, ale celý Izrael ho na smrť ukameňoval a kráľ horko-ťažko vysadol na voz a ušiel do Jeruzalema. Tak Izrael odpadol od Dávidovho domu až do dnešného dňa. Keď sa celý Izrael dopočul, že sa Jeroboam vrátil, poslami ho dali zavolať na zhromaždenie a ustanovili ho za kráľa nad celým Izraelom. K Dávidovmu domu sa nepridal nik, okrem samého Júdovho kmeňa. Keď Roboam prišiel do Jeruzalema, zhromaždil celý Júdov dom a Benjamínov kmeň, stoosemdesiattisíc vybraných bojovníkov, aby sa dali do boja s domom Izraela a vrátili kráľovstvo Šalamúnovmu synovi Roboamovi.
Vtedy však Boh oslovil Božieho muža Semeiáša: ‚Povedz júdskemu kráľovi, Šalamúnovmu synovi Roboamovi, celému Júdovmu a Benjamínovmu domu aj ostatnému ľudu: Toto hovorí Pán: Netiahnite a nebojujte proti svojim bratom Izraelitom! Vráťte sa každý domov, lebo táto vec pochádza odo mňa!‘ Keď počuli Pánovu reč, vrátili sa z cesty podľa Pánovho príkazu.“ (1Kr 12:1-24 SSV).
Naše Slovensko je plné politikov s tvrdými, hrubými a manipulatívnymi slovami. Ako hovorí biblická pravda: „Z plnosti srdca hovoria ústa.“ (Mt 12:34 SSV). Aké sú srdcia týchto ľudí?
Je čas, aby sme všetci v múdrosti zhora zažali dôslednejšie rozlišovať, čo nám – slovenskej spoločnosti prináša dobro a pokoj, a čo nám prináša rozdelenie a zlo všemožného druhu, vrátane hospodárskej stagnácie.
Áno, každá doba mala svoje bremená. Bolo nám Slovákom za Rakúsko-Uhorska dobre? Spomeňme na tragédiu v Černovej v 1907, ktorá si vyžiadala 15 mŕtvych, 10 ťažko zranených a 60 ľahko zranených, pričom 38 dedinčanov bolo odsúdených na mnohoročné väzenie. Bolo nám lepšie za 1. Československej republiky? Prečo sme potom túžili po autonómii? Bolo nám lepšie za vojnového Slovenského štátu, vytvoreného v podstate diktátom a bez území, ktoré pripadli Maďarsku, ale i Poľsku? Nespomenúť nemožno tiež náš vtedajší podiel viny na holokauste Židov, ale i Rómov. Bolo nám lepšie po vojne, keď sa dostali k moci komunisti? Slováci si v prvých povojnových voľbách vybrali demokraciu, nie komunizmus. Ako skončil napr. náš Vladimír Clementis a mnohí ďalší, keď smrť alebo Jachymov boli riešením pre nepohodlných ľudí? Bolo lepšie v roku 1968, kedy naše snahy o demokratickejší štýl života boli zmarené vojenskou intervenciou východného bloku? A na konci minulého storočia bolo lepšie? Prečo sme teda húfne nakupovali tovar na Západe? Prečo sme tam húfne odchádzali pracovať a mnohé rodiny boli odlúčené od ocov a mám?
Naše Slovensko to v minulosti nemalo ľahké, a to aj vzhľadom na jeho geografické umiestnenie na európskej trase smer východ-západ, ale i sever-juh, čo dosvedčujú aj historické záznamy o početných bojoch na našom území (Tatári, Turci, Nemci, Rusi, Maďari). Od vlastného sformovania sa národa, cez vydobytie si nezávislosti a národné výhry a výslnia, ako i prehry a tienisté stránky našej histórie, až po súčasné moderné Slovensko začlenené v rodine európskych národov. Slovenský príbeh, nech nám kto chce, hovorí čo chce, je jednoznačne príbehom úspešným, a ako bude vyzerať ďalej, máme vo vlastných rukách. Nie je to príbeh mocnosti, nie je to ani príbeh starodávneho národa, či umelý produkt silných tohoto sveta. Je to príbeh mnohých normálnych ľudí s ich každodennými povinnosťami, ktorí si uvedomili, že ich toho spája oveľa viac ako rozdeľuje, a že svoje záležitosti si chcú spravovať sami a sú odhodlaní preto niečo i obetovať.
Moji predkovia pochádzali z chudobných pomerov mnohodetných rodín, pričom niektorí boli pre svoju vieru v minulom režime znevýhodnení. Starý otec z maminej strany sa zastal kňaza, ktorého prišla zobrať štátna bezpečnosť a na niekoľko mesiacov skončil v Jáchymove a stará mama s malými deťmi zostala sama. Nezažil nijaké fanfáry ani po svojom prepustení, alebo že by neskôr dostal štatút politického väzňa, ako sa ním niektorí aj pochvália, v podstate sa toho však ani nedožil a zomleli ho ťažkosti jeho osobného života. Stigmatizované týmto však boli všetky jeho deti, vrátane mojej mamy, čo ich však priviedlo k sebadisciplíne, húževnatosti a pracovitosti. Ja môžem dnes deťom na Vianoce darovať mnoho a rôznorodých darčekov. Moja mama spomína, že vianočným darčekom boli niekedy pre ňu pomaranče, či iné jednoduché tovary (napr. voňavé mydlo, ktoré si dávala do skrine pod veci, aby jej voňali), nad ktorými sa dnes ani nezamyslíme, že ich denne máme. Dnes sa máme oveľa lepšie ako kedykoľvek predtým, avšak to, za čo neraz bojovali a trpeli naši predkovia, si musíme aj strážiť. J. W. Goethe to vo svojom Faustovi výstižne poeticky vyjadril slovami:
„Hej, tomu zmyslu oddaný sa cítim,
múdrosti záver ostatný tu je:
Zaslúži len ten si slobodu si s žitím, kto o ne denne bojuje.“
Kritika nie je zlá, ak je podaná správne a vecne, ale nekonštruktívna a nekonkrétna kritika, nespokojnosť a neúcta v spoločnosti, ako i manipulatívne politické reči a vyvolávanie strachu, nie je riešením. Je to cesta do pekla.
Vráťme sa k ľudskosti, k úcte k druhému človeku, aj keď niečo proti nemu máme, a k takému dobru vo vzájomných vzťahoch. To platí osobitne pre predstaviteľov súčasnej politickej scény, ktorí majú v štáte moc. Ich zodpovednosť za demokratický chod krajiny a za rozvoj jej hospodárstva je nanajvýš veľká.
Už starovekí Rimania hovorili, že človek človeku má byť svätou vecou. Mnohí ľudia v našej krajine takto v tichosti aj žijú, ale krik tých druhých, ktorý je neraz medializovaný, je zdá sa čoraz hlasnejší.
Nepodľahnime tým, čo nás strašia, nepodľahnime tým, čo chcú prekričať náš „zdravý sedliacky rozum“, nepodľahnime hrám, ktorí niektorí rozohrali pre svoj osobný prospech.
Prosme Boha o dar rozlišovania medzi dobrým a zlým a o múdrosť zhora, a to aj v pohľade na súčasnú našu politickú scénu a jej problémy. Zachovajme si chladnú hlavu, strach nie je dobrým radcom.
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“