Táto úvaha je tak trochu nekrológom za milým človekom Teofilom Klasom. Kedysi šéfoval Katolíckym novinám spolu s ďalším vzdelaným a milým človekom Jurajom Chovanom. Keď vyhral voľby Mikuláš Dzurinda, tak ich odstavili a odvtedy tieto noviny ťažko nazvať katolíckymi…
Doba je teraz veľmi zložitá. Vyriešime ju len tak, že sa musíme naučiť, ako hovoriť pravdu, alebo sa o to aspoň úprimne snažiť.
Väčšina ľudí nereflektuje svoju zodpovednosť, jednoducho ich to nezaujíma a ani sa na to necítia. V tom spočíva aj akoby oprávnenosť niektorých židov považovať gójov za zvieratá. Je ich tradíciou pestovať si schopnosť abstraktného myslenia, ale akoby si nechceli uvedomiť, že im to zabraňuje chápať konkrétnu realitu…
Pripravujú potom strašné osudy nielen iným, ale aj sebe samým. Najvyšší čas spamätať sa!
Priveľké a unáhlené očakávania sa vyskytujú v histórii Izraela a aj kresťanstva. Veľmi skoro a až postupne a nenápadne sa korigujú. V počiatkoch Cirkvi sa totiž predpokladalo, že Kráľovstvo Božie zavládne veľmi skoro a už na tu Zemi. Toto očakávanie je veľmi silné aj v evanjeliách, aj u apoštola Pavla. Až postupne sa teda aj u starších izraelitov aj u novších kresťanov prichádzalo na to, že to s tým príchodom Mesiáša nebude až také jednoduché. Táto nádej je doteraz silná, napríklad u adventistov a svedkov Jehovu. Nestrácajme ju teda ani my. Korigujme ju, ako ju korigovali už naši predchodcovia, ale nestrácajme ju a stále ju očakávajme.
„Zákon a proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý doň ide násilím.“ / Lukáš 16, 16 / „Odo dní Jána Krstiteľa až podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú.“ / Matúš 11, 12 /
Takéto texty sa príliš nerozoberajú, ako ani mnohé iné v histórii tak židovstva, ako aj kresťanstva. Sme teda na jednej lodi, ktorá sa občas potápa a záchrana opakovane prichádza na poslednú chvíľu. Verme teda a dúfajme! DUM SPIRO SPERO.
Vlado Gregor