Ekumenické hnutie sa ako červená niť tiahne dejinami kresťanstva od samotného počiatku. Ježiš svojou modlitbou v ostatných hodinách svojho života, ktorá má charakter jeho Testamentu, vrúcne prosí Otca za jednotu svojich učeníkov. Vyprosuje ich vzťahom silu lásky, ktorá panuje vo vzťahu Otca a Syna. Na prvý pohľad je to cieľ nad naše bežné ľudské sily. Ale Ježiš si je istý, že sa to dielo podarí:“ … a bude jeden ovčinec a jeden Pastier.“ Je to tedy i Božie dielo, lebo Boh je jeho garantom.
Apoštol Pavol, zjednotený s Ježišovým myslením a túžbami, to vyjadril: „…Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista … si predsavzal, že podľa plánu, až sa naplní čas, zjednotí v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi i na zemi“ /Ef, 1,10/.
To je hlavný zdroj našej nádeje, keď sa pozeráme do budúcnosti: že si kresťania postupne viac a viac osvoja Ježišovu túžbu a istotu, a zapoja sa do budovania bratských a sesterských vzájomných vzťahov medzi kresťanmi.
Pohľad do minulosti zdanlivo je skôr dôvodom na rezignáciu… Schizmy, rozdelenia, náboženské vojny! Bože dobrý, ďakujeme Ti za veľkorysé, trpezlivé očakávanie na naše obrátenie! Duch Svätý však vždy posielal svojich prorokov, mužov aj ženy, aby oni žili a živili Ježišovu túžbu po jednote jeho učeníkov aj uprostred nepochopenia. A tak v tichosti sa rodili nové veci… Takže aj pohľad do minulosti kresťanského ľudu, do pádov a povstaní v úsilí o jednotu, nás napĺňa vďačnosťou a odvahou slúžiť tejto nádhernej vízii.
Možno si len v pamäti obnovme tie veľké kroky na zbližovanie vo vzťahoch medzi kresťanmi rôznych kresťanských tradícií:
1.1 Vznik hnutia modlitieb za jednotu kresťanov po roku 1910, Paul Wattson, neskôr Paul Couturier. Z toho vznikla krásna prax modlitieb za jednotu kresťanov v mesiaci január v dnešnej podobe: aktívne sa na tomto projekte podieľa Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví a Pápežská rada na podporu jednoty kresťanov. Modlia sa kresťania na celom svete.
1.2: V roku 1944 vznikla ekumenická rehoľná komunita v Taizé vo Francúzsku. Táto charizma brata Rogera Schutza pritiahla desiatky mužov z rôznych cirkví a krajín sveta. Ich cieľom je, podľa ich slov: „prežívať v modlitbe 52 Týždňov modlitieb za jednotu kresťanov“. Ich nákazlivá oddanosť Ježišovi a jeho snu o jednote pritiahla už milióny mladých ľudí, popri kresťanoch každého veku do Taizé.
1.3: Podobne vznikla Ekumenická komunita sestier v Grandchamp vo Švajčiarsku.
Podstatou spôsobu rehoľného života 50 sestier z 10 krajín a rôznych cirkví je nasadenie sa za jednotu kresťanov. Pre sestry to znamená byť zakorenená vo vlastnej identite a zároveň byť otvorená pre pohľady druhých sestier. Spoločne sa zasadzujú za zmierenie rozdelených kresťanských cirkví. Modlitbu považujú za stredobod a základ ich rehoľného života.
1.4: Evanjelická Marienschwesterschaft v Darmstadte v Nemecku – Vznikla v roku 1947 vo vojnou /1944/ skoro totálne zničenom meste. Idea zakladateľky Kláry Schlink, Matky Basiley – spoločenstvo modlitby a apoštolátu v totálnom zasvätení sa z lásky k Pánu Ježišovi.
Formy ich ekumenického apoštolátu sú:
– biblické divadlo,
– šírenie myšlienok z Božieho slova „Slovo pre srdce“.
1.5 Dialóg života podľa spirituality jednoty Hnutia fokoláre.
Hnutie fokoláre, charizma Chiary Lubichovej, vzniklo v roku 1943, uprostred hrôz druhej svetovej vojny v Taliansku, s jasným cieľom: žiť pre naplnenie Ježišovej modlitby za jednotu jeho učeníkov /Jn 17,21/
Prináša nový prístup k ekumenizmu – životný štýl: ekumenizmus života a dialóg života v láske.
Základom nového prístupu k ekumenizmu, ekumenickej spirituality jednoty, ktorý žije Hnutie fokoláre, je spoločný krst a Ježišovo prikázanie vzájomnej lásky. Tam, kde chýba jednota v láske, tam sa rieši nejednota láskou k Ježišovi na kríži v jeho opustenosti od Otca. On je kľúčom k jednote kresťanov v láske. On nás učí vzájomnej láske, jeho novým a jemu vlastným prikázaním. V láske je Ježiš prítomný, tam sa otvárajú dvere aj dialógu o rozdielne či kontroverzne interpretovaných pravdách viery. Tento spôsob žitia pre jednotu kresťanov si osvojili kresťania z viac ako 300 kresťanských cirkví a cirkevných spoločenstiev.
Spoločným putom je Slovo života a skúsenosti zo života podľa evanjelia.
Modlitby a život pre jednotu toľkých Božích detí priniesli a prinášajú bohaté plody:
Azda najväčším darom bolo zvolanie ekumenického Druhého Vatikánskeho koncilu v rokoch 1962-65, bohatá účasť zástupcov z rôznych kresťanských cirkví na ňom a potom pokračovanie ekumenického dialógu z koncilových zasadaní do realizácie medzinárodných ekumenických teologických dialógov medzi zástupcami hlavných kresťanských tradícií. Tieto dialógy za 40 rokov trvania priniesli veľmi vzácne plody.
Čerpali aj z múdrosti koncilového Dekrétu o ekumenizme /1964, Unitatis redintegratio/.
Tento Dekrét hovorí o katolíckych zásadách ekumenizmu, medzi nimi o.i. hovorí: „Obrátenie srdca a svätosť života, spolu so súkromnými a verejnými modlitbami za jednotu kresťanov treba pokladať za dušu ekumenického hnutia. Možno ho právom nazvať duchovným ekumenizmom.“/čl. 8 UR/
Ďalšou veľkou udalosťou bolo ukončenie 25-ročných rozhovorov kresťanov z reformácie k učeniu o ospravedlnení prijatím Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení v roku 1999 Svetovým luteránskym zväzom a Pápežskou radou pre napomáhanie jednoty kresťanov.
Nový duch z týchto rokovaní viedol Božou logikou k spoločnému ekumenickému pripomenutiu 500. výročia reformácie Martina Luthera v rokoch 2017-2017. Predchádzala tomu kniha Od konfliktu k spoločenstvu, ktorá ponúkla základ pre túto v histórii prvú ekumenickú spomienku reformácie Martina Luthera.
Spomenuli sme iba tie skutočnosti, ktoré zásadne ovplyvnili a ovplyvňujú život celosvetovej ekumény. Nespomenuli sme vznik Svetovej rady cirkví v roku 1948, vznik Ekumenickej charty – Smernice pre rozvoj spolupráce medzi cirkvami v Európe v roku 2002, založenie Sekretariátu pre zjednotenie kresťanov pápežom Jánom XXIII. v roku 1960 a konkrétne plody medzinárodných teologických ekumenických dialógov – ich geniálne zhodnotenie spracoval kardinál Walter Kasper, dlhoročný predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov. Jeho slovami zakončíme tento stručný pohľad na Božie dielo napredovania jednoty kresťanov:
„Prejavom hľadania jednoty kresťanov je najmä udržiavanie túžby po nej a modlitba za ňu. Toto hľadanie upriamuje svoj pohľad na Ježiša, ktorý položil svoj život za to, aby bol „jeden ovčinec a jeden pastier“ /Jn 10.16/. Pokiaľ ekumenické nasadenie nehľadá v tomto svoje ukotvenie, hrozí mu strata elánu a nádeje. …