Na rozdiel od Prahy, Varšavy a Budapešti má v Bratislave komunistický pohlavár pamätník priamo pri Úrade vlády, na Námestí slobody. Obete monsterprocesu a zápasu o slobodu Tunega, Púčik a Tesár majú len hrobové miesto na cintoríne. Aj taký je dnes obraz PRAVDY a MOCI na Slovensku. V nedeľu sme s Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára spomínali na popravených za Bielu légiu.
Ján Figeľ sa spomienkovom stretnutí vyjadril nasledovne:
„Táto spomienka je dôležitá nie pre mŕtvych, ale je dôležitá pre nás žijúcich. Nielen spomienka, ale aj odhodlanie niesť ich odkaz usilovať o pravdu, lebo ona nás oslobodzuje. Pravda je základom spravodlivosti, zdrojom slobody. Ich kati, alebo nomenklatúrne kádre bolševického režimu majú pamätníky v meste a my sa schádzame pri hrobe. Je to naša vizitka.“
Jozef Hajko uviedol:
„Tunega, Púčik a Tesár stelesňovali 3 veci, ktoré boli bolševickému režimu odporné. Prvá vec, boli to predstavitelia kresťanskej inteligencie. Kresťanská inteligencia, ako sa neskôr ukázalo bola najväčším nepriateľom tohto režimu na Slovensku. Títo 3 muži sa hlásili k odkazu, aby na území Slovenska vládol demokratický režim a ak to je možné, aby Slovensko pokračovalo ako samostatný štát. Títo 3 muži boli idealisti.“
Eva Guldanová uviedla:
„My ešte stále nemáme oficiálne múzeum obetí komunizmu. Nevysporiadali sme sa so svojou minulosťou, ktorá nás dobieha.“