Je to otázka o spoločenských procesoch a pri ich analýze si autor, Ladislav Lencz, použil jeho veľmi obľúbenú analógiu – pohľad pomocou biokybernetiky. Píše: „Je to veda o prenose informácií a riadení v živých systémoch. Jej akčný rádius siaha od živých organizmov po spoločenské systémy. Je to veda, ktorú potrebujeme, aby sme pochopili dynamiku rozvoja v spoločenskom systéme, akým je demokratická spoločnosť.

Ako sú riešené otázky riadenia napríklad v ľudskom tele? Podľa biológov je o to postarané dvoma spôsobmi: každá bunka obsahuje genetickú informáciu, ktorá bezprostredne riadi jej nesmierne zložitú činnosť. Okrem toho je prepojená s vyššími úrovňami riadenia, ktoré ovplyvňujú jej činnosť. Tento zložitý systém sa komplexnosťou vnútorných vzťahov vyrovná komplexnosti spoločenských systémov a dokonalosťou riadenia ich prevýši.

Výsledky tejto analýzy môžeme zhrnúť v téze: Živé  systémy pracujú, lebo ich podsystémy /v prípade  ľudského tela bunky a orgány/ majú spoločné informácie.“

Spoločným informáciám v politickej reči hovoríme konsens. Živé organizmy preto fungujú, lebo medzi bunkami a orgánmi je dokonalý konsens.

Reálna demokracia per definitionem je systém, v ktorom si každý myslí, čo chce a robí čo chce. Zdá sa teda, že v nej spoločné informácie neexistujú. Napriek tomu reálna demokracia funguje – teda musia byť spoločné informácie, ktoré umožňujú jej existenciu. Odkiaľ sa berú? V tomto svetle je fungovanie reálnej demokracie záhadou!

Vráťme sa do každodenného života. Toľko negatívnych javov sa deje, tisíce občanov vyjadrujú nesúhlas / napríklad  s praním špinavých peňazí, s predajom erotických časopisov, s obsahom kontroverzných zákonov ai./, ale negatívne javy pokračujú ďalej… Čo s tým? Reálna demokracia sa zakladá na geniálnom objave: ak dovolíme občanovi, aby sa vyhovoril, uľaví sa mu a inak sa nič nedeje. Treba však dávať pozor, aby sa slobodným prejavom nedostalo priveľkej publicity, lebo by mohli ovplyvniť najbližšie voľby! – Preto môžeme formulovať ďalšiu definíciu reálnej demokracie: „Demokracia je manipulácia.“

Samozrejme, tento spôsob riadenia je málo účinný. Nijaká demokratická vláda neovláda médiá úplne, nevôľa ovládaných postupne rastie. Z tohto dôvodu vo väčšine demokracií sa základné roly, rola vládnej strany a rola opozície, pravidelne striedajú. Je to o kontinuite? Zdá sa, že každý demokratický politik tajne sníva o tom, že v najbližších voľbách porazí opozíciu na hlavu a dospeje k demokraticky zvolenej totalite. Je snom väčšiny demokratických politikov demokratická diktatúra?… Táto túžba sa paradoxným spôsobom zhoduje s túžbou veľkej časti voličov, ktorí v hĺbke srdca snívajú o dobrotivom diktátorovi, ktorý v demokratickom chaose urobí konečne poriadok. Na Slovensku máme o tom bohaté skúsenosti…

Manipulácia však nie je jediným zdrojom spoločných informácií v demokratickej spoločnosti. Z hľadiska budúcnosti je oveľa dôležitejším zdrojom spoločných informácií prosociálnosť!

Uvedieme niekoľko príkladov. Americký svetoznámy ekonóm Paul Samuelson takto komentoval riešenie problémových situácií v akejkoľvek spoločnosti: „Keď vzniknú pre nejakú skupinu obyvateľov problémy alebo  ohrozenia pre celú spoločnosť, okamžite sa aktivizujú skupiny občianskej svojpomoci, vznikajú občianske združenia na ich riešenie. Je to prosto v podstate človeka byť otvorený k pomoci.“ Alebo v Nemecku existuje sympatická solidarita motoristov: ak idete večer autom a svieti vám len jeden reflektor, všetky protiidúce autá blikajú; ak sa na križovatke pohnete na červenú, všetky autá zostanú stáť a začnú trúbiť. Iný príklad: typický úradník za totality u nás na Slovensku hľadal spôsob, ako stránke ubrať, typický úradník počas môjho pobytu v Spolkovej republike Nemecko hľadal spôsob, ako vyťažiť pre mňa maximum v rámci platných predpisov.

Pravidlá uznávané v prosociálnej spoločnosti teda vytvárajú skutočný konsens a skutočné spoločné informácie. Kde chýba prosociálnosť, chýba aj konsens a jediným spôsobom ako získať spoločné informácie je manipulácia alebo násilie.

Preto pre ďalší osud našej demokracie je rozhodujúci spôsob, akým získame spoločné informácie. Ak sa chceme vyhnúť manipulácii a diktatúre, musíme rozvíjať prosociálnosť.

Mgr. Ladislav Lencz, z članku Manifest prosociálnej demokracie

17. mája 2024