Ak by ste mali v živote jednu jedinú príležitosť povedať všetkým ľuďom žijúcim na tejto zemi niečo o Bohu a evanjeliu, čo by to bolo?
Prečo táto otázka? Ježiš nás, všetkých svojich nasledovníkov, poveril: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16,15 SSV). Evanjelium ako radostná zvesť o tom, že Boh nás miluje, že v Ježišovi Kristovi sme zachránení (spasení) od moci hriechu a smrti, pričom prvým a nevyhnutným krokom na ceste našej spásy je naše pokánie („Nenáviďte zlo a milujte dobro…“, Am 5,15 SSV), a že Boh s nami počíta vo svojom kráľovstve v časnom živote i vo večnosti. Ako by znelo Vaše podanie evanjelia? Ako by ste ľuďom mimo Cirkvi „naservírovali“ obraz nášho Boha?
Sám apoštol Peter nás vyzýva k tomu, aby sme sa týmito otázkami zaoberali: „Buďte stále pripravení k obhajobe pred každým, kto by od vás žiadal, aby ste vydali počet z nádeje, ktorú máte,…“ (1Pt 3,15 SSV). Obdobne do dôležitosti ohlasovania evanjelia nás vovádza apoštol Pavol: „Viera sa teda rodí z počúvania a počúvanie z Kristovho slova.“ (Rim 10,17 BOT). A počuté môže byť len to, čo bolo vyslovené, resp. prečítané.
Možno by ste ponúkli svetu niečo obdobné ako ja v nasledujúcich riadkoch.
Boh je, existuje. Presahuje nás nesmierne v každej oblasti, je vševediaci, všemohúci a všadeprítomný, preto jeho skutočné poznanie vzbudzuje v ľuďoch bázeň. Boh nie je dobro aj zlo, je len svetlo (dobro) a nie je v ňom nijaká tma (zlo).
Boh je dobrý, a to nie trochu, ale ten najlepší.
Verný, spravodlivý, milosrdný, láskavý, predstavujúci sa nám vo svojom Slove (Biblii) ako priateľ života, pôvodca krásy, bojovník, bojujúci za nás, láska sama.
Je našim nebeským Otcom, ktorý nás miluje viac ako ktokoľvek iný, viac ako naši rodičia, partneri, deti, či priatelia. Najväčším dôkazom jeho lásky je, že Boží Syn Ježiš zomrel za nás na kríži. Kristov kríž je Božím zvolaním: „Milujem ťa viac ako svoj život.“
„Boh nestvoril smrť, neteší sa zo záhuby žijúcich.“(Múd 1,13 SSV). Smrť prišla do sveta skrz hriech, ktorý je opakom dobra, ktoré chce pre nás Boh. Hriech, ako svojvôľa človeka v rozpore s Božou vôľou, ktorá chce ľuďom i stvorenstvu dobro. Zlo, ako kúkoľ, do nášho sveta, ako dobrého pšeničného Božieho poľa, zasial Boží nepriateľ – diabol (duch, ktorý Bohu a jeho plánom odporuje) a človek si neraz, namiesto dobra od Boha, volí zlo od diabla, aj keď si nemusí niekedy dokonca ani uvedomovať, že ide o zlo.
Boh je len jeden. Nie je nejakou energiou, ale milujúcim spoločenstvom troch osôb: Otca, Syna – Ježiša Krista a Ducha Svätého. Boh Otec je na nebesiach, ale tiež tróni na chválach svojho ľudu (Ž 22,4). Ježiš pred 2-tisíc rokmi žil na tejto zemi, vykonal dielo našej spásy, a tým, že nás svojou poslušnosťou až na smrť na kríži oslobodil od hriechov, obnovil náš vzťah s Otcom. Po svojom zmŕtvychvstaní vystúpil do neba k Otcovi a zoslal nám Ducha Svätého. V Ježišovi máme vzkriesenie a večný život aj my. Spása je Boží dar pre človeka. Spasení sme nie pre naše dobré skutky, ale pre vykupiteľské dielo Ježiša Krista, obetujúceho sa za nás na kríži, ktorého dobrými skutkami máme napodobňovať. Duch Svätý je ten, ktorý vychádza z Otca i Syna Ježiša a je s nami. Je našim pomocníkom, obhajcom, učiteľom a tešiteľom. Ten, ktorý nás vovádza a udržiava vo vzťahu s Otcom i Synom Ježišom. Ten, skrz ktorého môžeme milovať Otca, ako ho miluje Ježiš a Ježiša, ako ho miluje Otec.
Kto chce nájsť Boha, ak ho bude hľadať celým srdcom, tomu sa dá nájsť. Boh je duch, preto ho možno uctievať v Duchu a pravde, Ježišovými slovami: „Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.“ (Jn 4,23 SSV). Z Božieho Ducha Svätého sa musíme duchovne narodiť pre život Božieho kráľovstva, slovami biblického prekladu New Living Translation: „Humans can reproduce only human life, but the Holy Spirit gives birth to spiritual life.“ (Jn 3,6 NLT).
Vzťah s Bohom je možný skrz našu vieru. Sme schopní ho vnímať, keď sa stíšime. Do nášho vnútra prichádza zväčša ticho a neviditeľne, ale s mocou a láskou. Boh však komunikuje s nami rôznymi spôsobmi, aby sme ho mohli zakúšať práve my, v originalite nášho života. Či cez krásu stvorenia, cez slová nejakej knihy, cez zvuky piesne, cez životné udalosti, cez rozhovory s ľuďmi, cez naše manželstvo, či povolanie.
Boh nie je ten, ktorý ako nejaký prísny policajt pozerá na každý náš chybný krok, ktorý sme v živote spravili, a potom nám ho dookola vyčíta. Boh je oveľa, oveľa väčší ako my vo všetkom. Predstavme si obrazne nás ľudí ako malých chrobáčikov a Boha ako nás ľudí, a tento rozdiel medzi nami a Bohom je ešte väčší: „Nebojže sa, červíček Jakub, chrobáčik Izrael! Ja ti pomáham – hovorí Pán -, tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.“ (Iz 41,14 SSV). My sme jeho dielo a on je náš tvorca. On vie, že sme v mnohých veciach slabí a v podstate sa celý náš život učíme, ako žiť čo najlepšie. Práve naopak, Boh sa teší z každého nášho dobrého kroku a z každého nášho úspechu. Učí nás, aby sme vedeli veci robiť lepšie. To znamená naše chyby aj vidieť, pomenovať ich, požiadať o odpustenie, či napraviť ich a nabudúce sa snažiť urobiť dané veci lepšie. To si vyžaduje našu pokoru. Len Božia láska je schopná nás meniť na čoraz podobnejší obraz Boha.
Nech je nám v pohľade na Boha vzorom dobrý rodič, ako pristupuje k svojim deťom. Dobrý rodič predovšetkým deti miluje a má z nich radosť, čo im denne dáva najavo rôznymi spôsobmi, najmä svojou blízkosťou a pozornosťou voči nim. Z tejto pozície robí pre výchovu deti všetko potrebné, vrátane vyžadovania nie slepej, ale múdrej poslušnosti a disciplíny, aby deti sami postupne vedeli rozlišovať medzi dobrom a zlom a vyberali si dobro.
A Boh sa vari k svojim deťom správa inak? Boh chce, aby sme boli pevní, silní, múdri, láskaví, dobrí, jednoducho, aby sme dosiahli všetok ten potenciál, ktorý do nás vložil. Boh nás stvoril na svoj obraz.
Bohu na našom živote záleží, a to viac ako nám samým. Záleží mu na každej, aj maličkej veci v našom živote. Nie preto, aby sme boli úzkostliví, ale preto, aby sme žili vo vedomí, že sme milovaní.
Určite však nechce, aby sme po celý náš život žili duchovné detstvo, ale aby sme dorástli do duchovnej dospelosti Božieho dieťaťa, ktorej vzor môžeme vidieť v Ježišovi. Boh nám dal slobodu, lebo skutočnú lásku je možné žiť len v slobode. Nie v manipulácii, nie v strachu, ale len a len v slobode. A sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou.
Naša odpoveď na vieru v Božiu lásku, dobrotu a starostlivosť v prospech nás môže byť to, že mu budeme dôverovať.
Boh je ten, ktorý nám dal svoju identitu. Sme jeho deti. Sme jeho podobou. Dal nám tiež svoju autoritu, v miere našej zrelosti s tým, aby sme dorástli do jej plnosti, plnosti Krista v nás. Cesta k tomu je, keď sa vyprázdnime od svojho ega, toho prevráteného „buď vôľa moja, ako na zemi, tak aj v nebi“. Nie, naopak, nech je vzorom nášmu egu vo vzťahu k Ježišovi Ján Krstiteľ: „He must become greater and greater, and I must become less and less.“ (Jn 3,30 NLT). Zveril nám aj rôznorodé úlohy, napríklad, aby sme sa starali o našu zem, aby sme sa vzájomne starali o seba, a aby sme šírili Božie kráľovstvo, ktoré je kráľovstvom lásky, pravdy, pokoja a spravodlivosti.
Boh nám tiež pripomína, že náš skutočný domov je v nebi. Tam budeme zakúšať prekypujúcu plnosť života, po ktorom sme toľko túžili tu na zemi a z času na čas sme mohli ochutnať odrobinky tohto života. Žime tak, aby sme v deň nášho odchodu do nebeskej vlasti mohli počuť:
„Vstaň, poďme stadiaľto. Nepriateľ ťa vylákal z rajskej krajiny a ja ti dám miesto už nie v raji, ale na nebeskom tróne. On ti zahatal obrazný strom života, ale ja, ktorý som sám život, spojil som sa s tebou. Ustanovil som cherubov, aby ťa strážili ako sluhovia; teraz urobím, že sa ti budú klaňať, akoby si bol Boh. Nebeský trón je prihotovený, nosiči ochotní a prichystaní, svadobná komnata zariadená, jedlá pripravené, večné stánky a príbytky vyzdobené, pokladnice otvorené a nebeské kráľovstvo je od vekov pripravené.“ (výňatok zo starodávnej homílie Pánovo zostúpenie do ríše zosnulých z posvätného čítania Liturgie hodín na Veľkú sobotu).
Vaše predstavenie Boha a evanjelia svetu však môže byť celkom iné, možno bez množstva silných a pekných slov, ale v moci skutkov lásky, v moci odpustenia, v moci zobratia svojho kríža, či krížov Vašich blízkych na svoje plecia a kráčania za Ježišom, čo má u Boha iste veľkú cenu, a čo môže mať a zväčša aj máva na ostatných ľudí väčší dopad, ako tie najkrajšie rozpravy o Bohu.
Modlitba z knihy P. Greiga Zašpinená sláva:
„Vyruš nás, Pane, keď sme so sebou až priveľmi spokojní; keď sa naše sny uskutočnili, pretože sme snívali v malom; keď sme bezpečne dorazili do cieľa, pretože sme sa plavili príliš blízko brehu. Vyruš nás, Pane, keď nám hojnosť vecí, ktoré vlastníme, ukradla smäd po vode života. Daj, Pane, aby sme mali odvahu vstúpiť na divokejšie moria, kde nám búrky zjavia tvoju suverenitu; keď stratíme z dohľadu pevninu a objavíme hviezdy. Prosíme ťa, zväčši horizonty našich nádejí a voveď nás do budúcnosti v sile, odvahe, nádeji a láske. Amen.“
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“