Spomínam si, ako naši občania a občianky, keď sa im za totality podarilo dostať sa niekam na Západ, nadšene hovorili o tom, aké sú tam pekné čisté dediny. Zdalo sa mi, že ich to viac zaujalo, ako rozpor medzi plnými výkladnými skriňami obchodov a ich chudobnými peňaženkami. Pekné vnímanie sveta!

Teraz, keď sme už 30 rokov na slobode, máme všetky možnosti aj my starať sa o čistotu našich obcí a miest: máme k tomu príslušné organizácie pri miestnych zastupiteľstvách, máme techniku, a know how ako riešiť odpadové hospodárstvo. Takže by to už u nás nemal byť problém riešiť čistotu verejného priestoru.

Nemali by naše dedinské i mestské zákutia zhromažďovať flašky a flaštičky od alkoholu, plechovky od rôznych nápojov, obaly od cigariet, papierové vreckovky a rôzne obaly od potravín či iného substrátu. Donedávna sa dalo na našej uličke v kríkoch nájsť až 50 plechoviek od nápojov plus to ostatné vyššie menované…

Našťastie prišiel priam revolučný krok! Obaly od nápojov už majú charakter vratných obalov, za ktoré sa dá získať cca 0,15 eur. To skoro obratom prinieslo zmenu v správaní smädných spoluobčanov. Ako sa tomu teším!

Ako riešime to ostatné? Na našej ulici sú dve zastávky mestskej dopravy a to je kameň úrazu. Tam si spoluobčania dovolia viac odhadzovať z predmetov svojej spotreby, najčastejšie mimo koša, ak máme to šťastie, že tam ten kôš na odpadky je. Tu sa môže osvedčiť teória profesora Paula Samuelsona, veľkého amerického ekonóma.

Voľne citujem jeho nádherne optimistickú myšlienku: Keď sa vyskytne v komunite, v spoločnosti nejaký problém, ihneď vzniknú občianske iniciatívy, občianske združenia, ktoré problém riešia. Lebo je to v podstate človeka, starať sa o svoje prostredie.

Potvrdzujem, je to tak! Samozrejme, nie všetci majú túto vlastnosť zakódovanú v podstate svojej osobnosti. Ale sú mnohí, ktorí sú otvorení pre spoločné dobro, pre čistotu spoločného priestoru. Prosto, nedá im byť ľahostajní voči kope smetí na ulici, aj keď to nie je ich dom.

Vznikajú žartovné situácie, keď sa na jednej ulici stretnú takto “ čistotou zaťažení ľudia“: “ Aj vy ste taký magor ako ja?“ pýta sa jedna pani druhej: „Nedá mi to tu nechať, tak to odnesiem do nejakého koša. Tak som sa to naučila, už neviem inak.“

Jeden elegantne oblečený pán vo veľkom obchodnom dome sa sklonil a zobral veľký pokrkvaný papier zo zeme a dal kamsi do koša. „Vieš, ako som sa hanbil, že som to ja neurobil, alebo že som aspoň tomu milému spoluobčanovi neukázal znak, že je to super?“, zveril sa mi jeden známy.

Takže, je to o každom, o každej z nás, ako máme vycibrený cit neľahostajnosti voči svojmu prostrediu. Nevdojak sa mi natíska analógia s Ježišovými slovami, keď hovoril: Človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku – veď mu to nepreniká do srdca, ale čo z neho vychádza, to poškvrňuje človeka. Por. Mk 7,15.

A mne sa žiada dodať v tejto analógii: to, čo vychádza zo srdca človeka, ľahostajného alebo dobroprajného, poškvrňuje alebo zušľachťuje človeka aj jeho prostredie….

Tak veľa úspechov pre každého a každú z nás v našom zápase o ľudsky krásne prostredie!

Terézia Lenczová, február 2024