Každý, kto aspoň trošku pozná Ježiša Krista z hlavného zdroja informácií o jeho živote, ktorým sú štyri biblické evanjeliá vie, že Ježiš neznášal farizejstvo. Farizejstvo, ktoré reprezentovalo kladenie dôrazu na rôzne náboženské pravidlá, na úkor pravého dobra človeka. Farizejstvo, ktoré neprekročilo tieň poznania Boha len ako prísneho sudcu a neprijalo dar Božieho milosrdenstva v osobe Ježiša. Farizejstvo, ktoré si zakladalo na náboženskej moci. Farizejstvo, ktoré pre svoju rigiditu, nespoznalo Boha samotného. Farizejstvo ako pokrytectvo v celej svojej kráse.
Dobre si všimnime Ježiša hovoriaceho o farizejstve:
„Keď ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a sadol si k stolu. A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl. Pán mu povedal: ‚Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro? Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté. No beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať! Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvú stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach! Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!‘“ (Lk 11:37-44 SSV).
Vžime sa do Ježišovej slobody, odvahy, priamosti a bázne pre Božie veci, nie tie ľudské, ktorá mu umožnila povedať svojmu hostiteľovi tieto ostré, avšak pravdivé slová.
Skutočne, pozrime sa dôsledne na Ježišov postoj v tejto oblasti, a to aj proti zákonníkom. Farizejstvo a zákonníctvo ako dve ruky toho istého bezduchého tela – moloch rigidného náboženstva bez Božieho srdca a bez Božieho Ducha:
„Vtedy mu povedal ktorýsi zákonník: ‚Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš.‘ On mu povedal: ‚Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete. Beda vám, lebo staviate pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia! Tým dosvedčujete a schvaľujete činy svojich otcov, lebo oni ich zabíjali a vy im staviate pomníky. Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov a oni niektorých z nich zabijú, iných budú prenasledovať; a toto pokolenie sa bude zodpovedať za krv všetkých prorokov vyliatu od stvorenia sveta… Áno, hovorím vám: Toto pokolenie sa bude zodpovedať. Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili.‘“ (Lk 11:45-52 SSV).
Beda, beda a beda! Ježišova tvrdá reč nesmeruje proti hriešnikom, neviestkam, či mýtnikom, ale proti vtedajším náboženským predstaviteľom. Evanjelista Matúš zachytáva:
„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi. Sami doň nevchádzate, a tým, čo by chceli vojsť, nedovolíte. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Obchádzate more i súš, aby ste získali jedného prozelytu, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla, dvojnásobne horšieho ako ste sami. Beda vám, slepí vodcovia, ktorí hovoríte: ‚Kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale toho, kto by prisahal na chrámové zlato, toho to už zaväzuje.‘ Blázni a slepci, čože je väčšie: zlato, či chrám, ktorý to zlato posväcuje?… Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste to, čo je závažnejšie v Zákone: spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto bolo treba robiť, ale tamto nezanedbávať. Slepí vodcovia, komára preciedzate, ale ťavu prehĺtate! Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nemiernosti. Slepý farizej, očisti najprv vnútro čaše, aby sa stala čistá aj zvonka. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Podobáte sa obieleným hrobom, ktoré sa zvonku zdajú krásne, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty. Tak aj vy sa zvonka zdáte ľuďom spravodlivými, zatiaľ čo vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Staviate hrobky prorokom a ozdobujete pomníky spravodlivých. Hovoríte: ‚Keby sme boli žili za dní našich otcov, neboli by sme spolu s nimi prelievali krv prorokov.‘ Takto sami proti sebe svedčíte, že ste synmi tých, čo povraždili prorokov. Dovŕšte teda mieru svojich otcov! Hadi, vreteničie plemeno! Ako uniknete odsúdeniu do pekla? Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta,…“ (Mt 13:13-34 SEB).
Beda farizejstvu v našej Cirkvi. Farizejstvu, ktoré toľkokrát spôsobilo odpad od viery, rozdelenie, intrigy, zneužitia moci a všetky možné iné zlá. Farizejstvu, z ktorého povstala u nás kauza Bezák. Farizejstvu, z ktorého povstáva v našom bratskom národe menšia kauza Marka Orka Váchu. Nie je možné pred trestajúcim prstom, použiť bratské napomenutie, či rozhovor medzi štyrmi očami? Vo vzájomnej otvorenej komunikácii vymedziť si správnosť dôvodov a vhodnosť prostriedkov? Je to také ťažké použiť v rámci aplikácie autority v Cirkvi i srdce?
Je veľmi smutné, keď akýkoľvek biskup podľahne moci a jej prostriedkom, a to osobitne nad podriadenými kňazmi. Koľko odchodov z kňazstva spôsobilo toto farizejstvo „znásilnenia“ podriadených mocou ich nadriadeného? Koľko kňazom sa takto znechutilo ich poslanie? Nevyslobodí nás však nič iné, ako pravda.
Beda nášmu farizejstvu, keď pravidlá a predpisy sú postavené nad dobro človeka.
Podľa mňa Ježiš nikomu nebude vyčítať, či do bodky správne slávil alebo zúčastňoval sa sv. omše. To však, či hľadal cesty k spáse druhých, to ho určite bude zaujímať.
Prázdne či poloprázdne kostoly, zatvorené či poloprázdne semináre, nedostatok povolaní, odpad od viery, absolutistické narábanie s cirkevnou mocou, utajovanie, zahmlievanie a manipulácia vyvolávaním strachu, v skratke ovocie, ktoré rodí v našej Cirkvi strom farizejstva.
Vnútorne to človeka bolí. Bolí ho to, ako sa dá farizejstvom „zhovädiť“ učenie nášho Spasiteľa a farizejstvu dokonca prepožičiavať jeho slová. Tisíce rán naprieč celou našou kresťanskou históriou, keď sa evanjelium chcelo ohlasovať farizejským bičom. Výsledok, vždy pohroma. Hrozné.
Čo k tomu dodať? Ježišovými slovami: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú!“ (Lk 17:1 SSV).
Dobrotivý Otče, osvieť náš rozum svojim Duchom, aby sme vždy rozpoznali farizejstvo a zavrhli ho ako zlo, pred ktorým nás skrz Ježiša dôrazne vystríhaš. Chráň naše srdce, nech je to srdce úprimné a priame, podľa tvojho srdca, srdce lásky, milosrdenstva a dôvery, ukotvené v pravde.
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“