Po celé moje detstvo ma fascinovali rôzni hrdinovia a superhrdinovia, ktorí svoje schopnosti využívali pre dobro iných. Osobitne rád spomínam na seriálového Herkulesa, ktorého hral Kevin Sorbo. Táto postava sa mi páčila nielen preto, že mala za otca najvyššieho antického boha Dia, bola nadprirodzene silná a kráčala víťazne z jedného dobrodružstva do druhého, ale aj preto, že jej scenáristi dali do vienka priateľskosť, dobré srdce a ľudskú zraniteľnosť.
Neskôr, ako som rástol a dospieval, ma už čoraz viac oslovovali aj rôzne slávne osobnosti, niektoré pre svoju múdrosť, napr. filozof Immanuel Kant, iné pre svoje vodcovské schopnosti, napr. cisár Napoleon Bonaparte a ďalšie preto, že sa aj napriek svojim chybám dokázali postaviť na správnu stranu dejín, napr. priemyselník a záchranca stoviek Židov Oscar Schindler, ktorý bol zo strany tých, ktorým pomohol, ocenený zlatým prsteňom s úryvkom z Talmudu: „Kto zachráni jeden život, ten zachráni celý svet.“
A potom, ako život plynie, človek spozná ďalšie a ďalšie príbehy mnohých iných ľudí, ktorí kráčali po tejto zemi pred nami a obetovali pre dobro iných mnohé svoje námahy, a niekedy dokonca i svoj život. Či už si zoberieme za príklad evanjelistu a zakladateľa siete sirotincov Georga Müllera, popraveného bojovníka proti nacizmu Dietricha Bonhoeffera, alebo nášho politického väzňa a disidenta Silvestra Krčméryho. Životy týchto ľudí sú fascinujúce, lebo dobro samo je fascinujúce.
Dobro, aby bolo dobrom, musí vyrastať z pravdy, živené musí byť láskou a smerovať musí do zátoky spravodlivosti, v ktorom je aj prístav milosrdenstva.
Biblická kniha Prísloví hovorí: „Nikto nie je dobrý bez poznania…“ (Prís 19,2). Poznanie nás privádza k pravde. K pravde, ktorá je pravdou skutočnou, objektívnou a len jednou, a nie len nejakým našim subjektívnym výmyslom, tým neraz zneužívaným uhlom pohľadu. Ak si myslíme, že existuje právd viacej, problém je skoro vždy v našom poznaní.
Poznanie pravdy samo o sebe však pre konanie dobra nestačí. Apoštol Pavol nás upozorňuje: „Poznanie však vedie k namyslenosti, kým láska buduje.“ (1Kor 8,1 SEB). A spomenúť si môžeme aj na Pavlov Hymnus na lásku z 13. kapitoly jeho Prvého listu Korinťanom: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nepočíta krivdy; neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy; všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží.“ (1Kor 13,4-7 SEB). Dobro musí byť živené práve takouto opravdivou láskou. Ak nás do konania dobra neženie opravdivá láska, tak výsledkom nášho konania nemôže byť ani opravdivé dobro.
Spravodlivosť možno aj vy viete zadefinovať známym „dať každému to, čo mu patrí“. Spravodlivosť však tiež: „…vedie k životu…“ (Prís 11,19 SEB) a „Presadzovať spravodlivosť a právo sa Hospodinovi páči viac ako obeta.“ ( Prís 21,3 SEB).
Stredom pomyselného cieľa v konaní dobra, to „trafenie terča do čierneho“, je milosrdenstvo. Pre mňa najkrajšie Ježišovo blahoslavenstvo znie: „Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva.“ (Mt 5,7 SEB). A Ježiš nás tiež vyzýva: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec.“ (Lk 6,36 SEB).
Spravodlivosť a milosrdenstvo sú základné charakteristiky Boha (napr. Ž 112,4 SEB). S nimi je nerozlučiteľne spojená Božia dobrota: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Hospodin. Blahoslavený muž, čo sa utieka k nemu.“ (Ž 34,9 SEB).
Konanie dobra nás fascinuje, lebo je to niečo, čo odráža Božiu podstatu. My ľudia, sme obrazom Boha: „Boh povedal: ‚Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu.‘“ (Gn 1,26 SEB). My ľudia, sme Božími deťmi: „Otče náš, ktorý si na nebesiach…“ (Mt 6,9 SEB). Z vlastnej skúsenosti dieťaťa i otca viem, ako sú malé deti fascinované tým, čo robí ich otec, ako sa chcú pridať k tomu, čo robí, a ako chcú napodobniť to, čo robí. My ľudia, sme fascinovaní dobrom, lebo sme fascinovaní Bohom, našim Nebeským Otcom. To, že konanie dobra je niečo božské, je zapísané v úplnom jadre našej osobnosti, a to bez rozdielu, či v Boha veríme, alebo nie.
Dobro je fascinujúce, lebo práve jeho konaním sme najviac podobní Bohu. Ako nám radí apoštol Pavol: „Napodobňujte teda Boha ako milované deti.“ (Ef 5,1 SEB). A spomeňme si na Ježišove slová, ktoré nie sú na našu pýchu, ale na oslavu Boha:
„Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!“ (Mt 5,14-16 SEB).
Dobro je fascinujúce!
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“.