Drahý priateľ,

chcem Ťa povzbudiť, aby si vo svojom živote nezanedbával oddych. Viem, tých denných povinností je neúrekom a mnohé osobné i pracovné záležitosti sa niekedy komplikujú. Ťarcha zodpovednosti za Tvoj život a život Tebe zverených ľudí tiež nie je ľahká a občas Ťa dokáže pritlačiť až k zemi. Pravdou však je, že čím viac si uponáhľaný, tým viac sa potrebuješ zastaviť a odpočinúť si.

Poviem Ti to priamo, ak sa hráš na supermana, ktorý musí všetko zvládnuť, a stále len lieta a lieta na obežnej dráhe svojho života a života svojich drahých, s cieľom zachrániť všetko, čo sa len dá, pravdepodobne spravíš toho mnoho, ale budeš pre iných viac či menej neznesiteľný. Áno, viac či menej je taký každý uponáhľaný človek.

V knihe Neúprosné nie zhonu od Johna Marka Comera, okrem mnohých iných podnetných vecí, pre ktoré Ti prečítanie tejto knihy len a len odporúčam, John píše:

„Uponáhľanosť zabíja vzťahy, pretože láska si vyžaduje čas, ktorý uponáhľanosť nemá k dispozícii. Zabíja radosť a vďačnosť, pretože ľudia, ktorí sú v zhone, si nestíhajú uvedomiť dar prítomného okamihu. Zabíja múdrosť, lebo múdrosť sa rodí v pomalom tichu. Múdrosť má vlastné tempo. Človek si na ňu musí počkať – počkať na ten vnútorný hlas, ktorý vypláva na povrch rozbúrenej mysle až vtedy, keď sa jej vody upokoja a utíšia. Uponáhľanosť zabíja všetko, čo je pre nás vzácne: duchovný život, zdravie, manželstvo, rodinu, hĺbavú prácu, kreativitu, štedrosť a tak ďalej. Uponáhľanosť je sociopatický predátor, ktorý v našej spoločnosti vyčíňa bez zábran.“

Drahý priateľ, skutočne, maj sa rád trochu viac a dopraj si odpočinok. Odpočíval aj sám Ježiš. Spomeň si na jeho odpočinok pri Jakubovej studni, ktorý priniesol spásu Samaritánke, alebo tiež na jeho spánok v lodi na rozbúrenom mori. Tiež si spomeň na jeho odpočinok pri modlitbe, ktorú vyhľadával skoro ráno i neskoro večer. K odpočinku vyzýval aj svojich učeníkov: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ (Mk 6:31 SSV). Priateľu, a vari Ty nie si tiež Ježišov učeník?

Ak nedopraješ oddych sebe, dopraješ ho potom v dostatočnom množstve svojim blízkym? Veď hlavné prikázanie lásky medzi nami ľuďmi znie: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mt 22:39 SSV). Keď nemiluješ týmto spôsobom (oddychom) seba, budeš v láske poskytovať dostatočný priestor na oddych druhým?

Keď chceš zájsť vo svojom živote ďaleko, treba kráčať pomaly a pomedzi putovanie pravidelne oddychovať. Odpočinok má mnoho podôb a každý z nás naberie nové sily pri niečom inom. Zotrvanie aspoň chvíľku v tichu a spojenie sa samého so sebou a s Bohom, však vždy prospeje.

A nezabúdaj na dostatok spánku, čo je pre väčšinu dospelej populácie 7 až 8 hodín denne. Ak budeš chronicky nedospatý, skôr či neskôr radosť, zdravie, pokoj a spokojnosť od Teba odídu. Daj si na to prosím pozor a dopraj si spánok. Život pôjde aj vtedy, ak svoje aktivity trochu zredukuješ. A možno budeš prekvapený, že potom pôjde oveľa lepšie. Mnohí z nás nebrali ohľad na svoju potrebu oddychu a spánku, a následne si ich telo a duša vybrali dostatok odpočinku a spánku v područí choroby. Drahý priateľ, toto nemusí byť Tvoja cesta, preto Ti aj píšem tieto riadky.

Bol si stvorený na Boží obraz a Boh nám dáva vzor sám v sebe, keď si po vykonaní všetkých svojich stvoriteľských diel vybral nie bujarú oslavu, či ďalšiu aktivitu, ale odpočinok: „V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil.“ (Gn 2:2-3 SSV). A spomeň si tiež na Boží príkaz odpočinku počas sabatu: „Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň však budete mať svätú sobotu, úplný odpočinok pre Pána.“ (Ex 35:2 SSV).

Drahý priateľ, aj keď doba je náročná a všetky Tvoje námahy Ti berú veľa času, nezabúdaj, si slobodné Božie dieťa a nie otrok. Počúvaj hlas svojho nebeského Otca, ktorý Ti hovorí o potrebe odpočívať pomedzi námahy Tvojich dní, a nie novodobého faraóna, vládcu tohto hektického sveta, ktorý obdobne ako u Izraelitov v egyptskom otroctve, aj na nás dnes, chce toho naložiť stále viac a viac:

„Egyptský kráľ im však povedal: ‚Mojžiš a Áron, prečo odvádzate ľud od jeho prác? Vráťte sa k svojej robote!‘ Faraón dodal: ‚Ľudu v krajine je veľa a vy chcete, aby prestal pracovať?‘ V ten deň dal faraón poháňačom ľudu a dozorcom nad robotníkmi príkaz: ‚Už nebudete dávať ľudu slamu na výrobu tehál ako predtým. Nech si slamu zbierajú sami. Žiadajte však od nich rovnaké množstvo tehál, aké vyrábali dosiaľ. Nič im nezľavujte, lebo sú leniví. Preto volajú: – Chceme odísť a obetovať svojmu Bohu. – Tých mužov treba zaťažiť tvrdou prácou, aby sa mali čím zaoberať a nedávali na klamné reči.‘“ (Ex 5:4-9 SEB).

Drahý priateľ, nie si otrok. Samotným Bohom si bol z otroctva vykúpený, nie porušiteľným zlatom a striebrom, ale drahou krvou Tvojho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Ži teda ako Božie dieťa, ktoré strieda prácu s odpočinkom, obdobne ako Ti to ukázal Tvoj Boh.

Žehnám Ti pomedzi Tvoje námahy dostatok odpočinku a dobrý výdatný spánok pre každý Tvoj deň.

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“