„Duch Svätý posväcuje, vedie a čnosťami ozdobuje Boží ľud nielen prostredníctvom sviatostí a služieb, ale aj tým, že rozdeľuje medzi veriacich všetkých stavov aj osobitné milosti – ‚každému, ako chce‘ (1 Kor 12, 11) –, pomocou ktorých ich robí schopnými a ochotnými podujať sa na rozmanité diela a úlohy užitočné na obnovu a ďalšie budovanie Cirkvi, ako je napísané: ‚Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok‘ (1 Kor 12, 7). Tieto charizmy, či už neobyčajné, alebo bežnejšie a rozšírenejšie, treba prijímať s vďakou a uspokojením, pretože obzvlášť zodpovedajú potrebám Cirkvi a sú jej na osoh.“ (Lumen gentium, 12).
Mnoho z nás kresťanov pozná Hymnus na lásku z 13. kapitoly Pavlovho Prvého listu Korinťanom: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som… láska je trpezlivá, láska je dobrotivá…“ atď. Osobitne si veľmi radi vyberajú toto čítanie v našej Katolíckej cirkvi snúbenci počas ich svadobného obradu. Je to krásny text, s ktorým môžeme reflektovať našu lásku k milovanému človeku, či sme do nej nezaplietli aj príliš z nášho ega, alebo či nie je naša láska povrchná, vlastnícka, sebecká, manipulatívna, či dokonca druhého človeka ubíjajúca, bez toho, aby mu poskytla potrebnú slobodu, ktorú si láska vyžaduje.
Apoštol Pavol nám píše: „Usilujte sa o lásku, no horlivo hľadajte aj duchovné dary, najmä však aby ste prorokovali.“ (1Kor 14,1 SEB).
Áno, o lásku sa máme usilovať počas celého nášho života, pričom si však všetci uvedomujeme, že toto naše úsilie na tomto svete nikdy nebude zavŕšené, a napriek našej snahe a dobrým úmyslom, budeme v tejto oblasti denne robiť aj chyby.
Nechcem sa však teraz venovať Pavlovmu odporúčaniu, či príkazu usilovať sa o lásku, ktorá je zaiste najdôležitejšia, našou cestou i cieľom, ale tej druhej časti, aby sme horlivo hľadali aj duchovné dary. Náš katolícky preklad toto Pavlovo odporúčanie dokonca vystihuje ešte naliehavejšie slovami: „dychtite po duchovných daroch.“
Po čom to však vlastne máme dychtiť? Dychtiť je pritom o dosť naliehavejší výraz ako napr. chcieť, či túžiť. Človek napríklad dychtí po živote vtedy, keď mu hrozí smrť. Alebo dychtíme po našej milovanej osobe, od ktorej sme boli dlho preč. Tiež môžeme povedať, keď sme silno vysmädnutí, že dychtíme po vode. Slovo dychtiť sa teda používa na vyjadrenie urgentnej naliehavosti. A dychtiť máme po duchovných daroch.
Duchovné dary môžeme charakterizovať ako: „…osobitné milosti, ktoré sa podľa gréckeho výrazu používaného svätým Pavlom volajú aj charizmy a znamenajú priazeň, nezaslúžený dar, dobrodenie. Nech je ich povaha akákoľvek, niekedy aj mimoriadna, ako je to pri dare zázrakov (799-801) alebo jazykov, charizmy sú zamerané na posväcujúcu milosť a ich cieľom je spoločné dobro Cirkvi. Sú v službe lásky, ktorá buduje Cirkev.“ (Katechizmus katolíckej cirkvi, čl. 2003).
Slovami pápeža Františka: „Dva prvky pomáhajú definovať, čo je to charizma. Po prvé, charizma je dar daný ‚na spoločný úžitok‘ (1 Kor 12, 7), aby bol na osoh všetkým. Inými slovami, nie je primárne a obyčajne určená na posvätenie jednotlivca, to nie, ale na ‚službu‘ spoločenstvu (1 Pt 4, 10). To je prvé poňatie. Po druhé, charizma je dar daný ‚jednému‘ alebo ‚niektorým‘ osobitne, nie všetkým rovnako, a to ju odlišuje od posväcujúcej milosti, od teologálnych cností a od sviatostí, ktoré sú naopak rovnaké a spoločné pre všetkých. Charizma je pre jednu osobu alebo pre osobitné spoločenstvo. Je to dar, ktorý dáva Boh.“ (pápež František v Katechéze o Duchu Svätom (14): Charizmy, dary Ducha na spoločný úžitok).
Žiaľ, stále mnoho kresťanov o duchovných daroch vôbec nepočulo, nie ešte to, že by ich poznalo, či prijalo a používalo. O duchovných daroch apoštol Pavol celkom podrobne píše v 12. a 14. kapitole Prvého listu Korinťanom a zapadá k nim aj samotná 13. kapitola tohto listu, ktorá je tým našim obľúbeným Hymnom na lásku. Svoje učenie o duchovných daroch Pavol začína: „A nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch.“ (1Kor 12,1 SSV). Hovorí, že dary milostí, teda duchovné dary sú rozličné, ale Duch je ten istý: „Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.“ (1Kor 12,4-7 SSV). Rozlišuje teda duchovné dary, služby a účinky.
Apoštol Pavol vo svojom predmetnom liste v jeho 12. kapitole pomenúva tieto duchovné dary:
– slovo múdrosti,
– slovo poznania,
– viera,
– uzdravovanie,
– robenie zázrakov,
– prorokovanie,
– rozlišovanie duchov,
– hovorenie rozličnými jazykmi a
– vysvetľovanie týchto jazykov.
Ide o dary, ktoré vypôsobuje v nás Duch Svätý: „Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.“ (1Kor 12,11 SSV).
Teda duchovné dary majú pôvod v tom, že sme dostali dar Ducha Svätého, ktorého sme chrámom:
„Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Lk 11,13 SSV).
„A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe?“ (1Kor 6,19 SSV).
Jednotlivé duchovné dary, ktoré prijmeme a používame, nás vovádzajú do jednotlivých služieb, ktoré sú pre budovanie Cirkvi, a o ktorých Pavol píše: „Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy. A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov. Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky? Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú?“ (1Kor 12,27-30 SSV).
Duchovné dary nie sú naše schopnosti, ale sú prejavmi Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva a pôsobí.
Pápež František hovorí, že charizmy sú klenoty Cirkvi: „Charizmy sú ‚klenoty‘ alebo ozdoby, ktoré Duch Svätý rozdáva, aby skrášlili Kristovu Nevestu.“ (pápež František v Katechéze o Duchu Svätom (14): Charizmy, dary Ducha na spoločný úžitok).
Neslúžia pre naše osobné, či dokonca egoistické ciele, ale sú určené na všeobecný (spoločný) úžitok: „Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.“ (1Kor 12,7 SSV). Teda duchovný dar máme my, ale jeho účinok nie je učený pre nás, ale pre dobro spoločné, a spoločné dobro je prirodzene aj našim osobným dobrom.
Rozdielnosť účinkov duchovných darov logicky vyplýva z rozdielnosti darov samotných. Dar uzdravovať napríklad prináša účinok uzdravenie, ale zaiste i rast vo viere. Alebo dar prorokovať prináša účinok proroctva, ktorého cieľom je budovanie, potešenie, či povzbudenie: „Ale kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie.“ (1Kor 14,3 SSV). Proroctvo teda slúži na budovanie Cirkvi. Dar jazykov je zase na budovanie seba samého: „Kto hovorí jazykmi, buduje seba samého, ale kto prorokuje, buduje Cirkev.“ (1Kor 14,4 SSV).
V dnešnej dobe, osobitne v našej Katolíckej cirkvi, akoby nanovo predmetné dary objavujeme. Stále je len málo kňazov, ktorí o týchto duchovných daroch verejne kážu. Iste je to spôsobené aj tým, že nie všetci, dokonca aj z radov služobníkov, majú s nimi dostatočnú skúsenosť. Alebo dôvodom môže byť rôznorodý strach. Nemôžeme sa tváriť, že komunizmus nemal vplyv na život Cirkvi aj v tejto oblasti, kedy neraz mnohí v Cirkvi odpadli od živej viery k takej tradičnej, či formálnej. Jedno sa vyznávalo v kostole a druhé sa robilo doma. A takto to išlo počas štyroch desaťročí komunizmu, ale aj mnohé roky po jeho páde. To však samozrejme Boh nemôže tolerovať a požehnávať a musíme byť od toho v našej miestnej Cirkvi očistení.
Apoštol Pavol však učenie o duchovných daroch považoval za niečo nanajvýš dôležité, čo zaradil hneď za usilovanie sa o lásku, ktorej vo všetkom patrí prvé miesto. Tiež povzbudzoval k ich získaniu a používaniu:
„Ale usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.“ (1Kor 12,31 SSV).
„Usilujte sa o lásku, dychtite po duchovných daroch, zvlášť aby ste prorokovali.“ (1Kor 14,1 SSV)
„Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa mať ich v hojnosti na budovanie Cirkvi.“ (1Kor 14,12 SSV)
„A tak, bratia moji, usilujte sa prorokovať a nebráňte hovoriť jazykmi. Ale nech sa všetko deje slušne a po poriadku.“ (1Kor 14,39-40 SSV).
Dajme si však pozor, aby nás duchovné dary nerozdeľovali, ale práve naopak, viac spájali, slovami pápeža Františka: „…mnohí kresťania, keď počujú hovoriť o charizmách, prežívajú smútok či sklamanie, pretože sú presvedčení, že žiadne nemajú, a cítia sa vylúčení alebo ako druhoradí kresťania. To nie, neexistujú kresťania druhej triedy. Každý má svoju osobnú charizmu i tú komunitnú. Svätý Augustín na toto svojho času reagoval veľmi výstižným prirovnaním: ‚Ak miluješ,‘ hovorieval svojmu ľudu, ‚to, čo máš, nie je málo. Ak totiž miluješ jednotu, všetko, čo v nej niekto vlastní, vlastníš aj ty! Iba oko v tele má schopnosť vidieť; ale či vidí len pre seba? Nie, vidí aj pre ruku, pre nohu i pre všetky údy.‘“ (pápež František v Katechéze o Duchu Svätom (14): Charizmy, dary Ducha na spoločný úžitok, Svätý Augustín, Rozpravy o Jánovi, 3).
Ak ste sa s duchovnými darmi ešte vo vašom živote viery nestretli, avšak chceli by ste sa o nich dozvedieť viac – objaviť krásu a prínos „klenotov Cirkvi“ , odporúčam Vám čítať si Evanjeliá, Skutky apoštolov, či Pavlove listy s takou otvorenosťou sa voči nim, a hlavne s otvorenosťou ich pôvodcovi Duchu Svätému. Taktiež určite odporúčam spojiť sa so živým spoločenstvom veriacich v Cirkvi, ktorí svoju vieru žijú prakticky aj v tejto oblasti. Ako sa hovorí, lepšie je raz vidieť, ako sto raz počuť. Duchovné dary sú určené totiž pre nás – Cirkev, aby sme v tomto zložitom a ťažkom svete chodili s Ježišom a za Ježišom nie len vo vlastných silách, ale v moci Ducha Svätého.
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“
Comment