Vymazávať rozdiely medzi mužom a ženou znamená vymazávať ľudskosť. O tom hovoril pápež František vo Vatikáne v piatok 1. marca pri stretnutí s účastníkmi sympózia s názvom: „Muž-žena obraz Boha. Pre antropológiu povolaní“.
Na podujatí organizovanom Centrom pre antropologický výskum povolaní pápež František dnes povedal:
„Chcel by som zdôrazniť jednu vec: je veľmi dôležité, aby došlo k tomuto stretnutiu, k stretnutiu medzi mužmi a ženami, pretože dnes je najškaredším nebezpečenstvom gender ideológia, ktorá stiera odlišnosti. Požiadal som, aby sa robili štúdie o tejto nepeknej ideológii našej doby, ktorá maže odlišnosti a robí všetko rovnakým. Vymazávať rozdiel znamená vymazávať ľudskosť. Naopak, muž a žena stoja v plodnom „napätí“.
Spomínam si, že som čítal román zo začiatku dvadsiateho storočia Pán sveta (The Lord of the World), ktorý napísal syn canterburského arcibiskupa [Robert Hugh Benson]. Román hovorí o futurizme a je prorocký, pretože poukazuje na túto tendenciu zotrieť všetky rozdiely. Je zaujímavé si ho prečítať – ak máte čas, urobte tak, pretože sú tam tieto problémy dneška; ten človek bol prorok.“
Cieľom spomínaného sympózia je oceniť antropologickú dimenziu každého povolania. Potrebujeme „znovuobjaviť celú krásu každého povolania“ – „samotný človek je povolanie“, pripomína v prečítanom príhovore pápež a dodáva:
„Ja existujem a žijem vo vzťahu k tomu, kto ma stvoril, vo vzťahu k realite, ktorá ma presahuje, vo vzťahu k iným a k svetu okolo mňa, v súvislosti s ktorými som povolaný prijať špecifické a osobné poslanie s radosťou a zodpovednosťou“, konštatuje pápež František a pripomína, že každý je povolaný deliť sa o svoj život a dary s druhými pre spoločné dobro.
Poukazuje tiež na skutočnosť, že v súčasnosti existuje „riziko zúženia človeka iba na jeho materiálne potreby alebo na jeho základné požiadavky, akoby bol predmetom bez svedomia a vôle, ktorý je jednoducho ťahaný životom ako súčasť mechanickej mašinérie. Naopak, muž a žena sú stvorení Bohom a sú obrazom Stvoriteľa, to znamená, že v sebe nesú túžbu po večnosti a šťastí, ktorú do ich sŕdc zasial sám Boh a ktorú sú povolaní realizovať prostredníctvom konkrétneho povolania.“
„Preto v nás prebýva zdravé vnútorné napätie, ktoré nikdy nesmieme potlačiť“, konštatuje pápež pričom vysvetľuje:
„Sme povolaní k šťastiu, k plnosti života, k niečomu veľkému, k čomu nás Boh určil. Život každého z nás, nikoho nevynímajúc, nie je náhodou na ceste; to, že sme na svete nie je len plodom náhody, ale sme súčasťou plánu lásky a sme pozvaní vyjsť zo seba a uskutočniť ho, pre seba i pre druhých.“
„Každý z nás je povolaný ponúknuť vlastný príspevok k zlepšeniu sveta a formovaniu spoločnosti“. Každý z nás, každý pokrstený, je jednou misiou, pripomína pápež v príhovore. Ako ďalej zdôrazňuje vedcom, je dôležité, aby sa aj vďaka ich „príspevku rozvíjala stále účinnejšia vzájomná výmena medzi rôznymi povolaniami, aby … prispievali k plodeniu nádeje vo svete, nad ktorým sa vznáša ťažká skúsenosť smrti. Plodenie tejto nádeje, stavanie sa do služby Božieho kráľovstva pre budovanie otvoreného a bratského sveta je úlohou, ktorá je zverená každej žene a mužovi našej doby.“
Svätý Otec napokon napokon spontánne dodal:
„Duch Svätý od nás žiada jednu dôležitú vec: vernosť. Vernosť je však na ceste a vernosť nás často vedie k riskovaniu. „Múzejná vernosť“ nie je vernosťou. Napredujte s odvahou rozlišovať a riskovať pri hľadaní Božej vôle. Prajem vám všetko dobré. Majte odvahu a napredujte bez toho, aby ste stratili zmysel pre humor!“
Preklad a zdroj vaticanews.