Možno ste už boli účastní rozprávania ľudí, ktorí boli očití svedkovia nejakej tragédie. Ako vážne, emočne a do danej situácie vtiahnuto o nej rozprávali, priam akoby ju stále mali pred očami. Alebo ste sami boli pri niečom, čo sa nedeje tak často, napríklad ste v lese stretli vlka, medveďa, či iné väčšie zviera,  a potom Vám to samozrejme nedalo a porozprávali ste o tom svojim blízkym, priateľom, či kolegom. Nám ľuďom je akosi prirodzené, že ak zažijeme niečo nezvyčajné, v absolútne väčšine prípadov si to nenechávame pre seba, ale delíme sa o to s druhými.

Obdobne to bolo pri vzniku kresťanstva, keď ľudia v okolí Pána Ježiša, či už to boli jeho učeníci alebo tí, ktorí prichádzali za ním po riešenie svojho životného problému (napr. uzdravenie, oslobodenie, rada), svedčili o Ježišových znameniach a zázrakoch. Nedalo im nehovoriť o tom, že boli pri tom, ako slepí začali vidieť, hluchí počuť, nemí hovoriť, chromí chodiť, či dokonca ako boli vzkriesení mŕtvi ľudia (Lazár, Jairova dcéra, syn Naimskej vdovy). Vtedajší náboženskí vodcovia mali pocit, že o Ježišovi sa svedectvo tak rozšírilo, že hovorili: „Vidíte, že nič nezmôžete?! Hľa celý svet ide za ním!“ (Jn 12,19 SSV). Alebo tiež neskôr, po Ježišovej smrti, keď postupne začali prenasledovať aj Ježišových nasledovníkov, vyčítajúc im: „Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka.“ (Sk 5,28 SSV).

Svedectvo.

Skrz svedectvo kresťanov sa zvesť o Ježišovi, jeho kráľovstve, zmŕtvychvstaní a večnom živote rozšírila postupne do celého sveta.

Svedectvo v nás môže vypôsobiť väčšiu vieru. Napríklad sme chorí a túžime po uzdravení a odrazu nám o svojom uzdravení z rovnakého ochorenia skrz modlitbu k Ježišovi budú svedčiť nejakí ľudia. Nepohne nás práve ich svedectvo k väčšej viere, že keď sa stalo tak im, prečo by sa tak nemohlo stať aj nám? Určite áno.

O dôležitosti svedectva hovorí aj Zjavenie apoštola Jána:

„A počul som mohutný hlas volať v nebi: ‚Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného, lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom.  Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoj život až na smrť.‘“ (Zjv 12,10-11 SSV).

K víťazstvu v našom živote vo všetkých jeho skúškach sa podľa tohto Božieho Slova dopracujeme tak, že sa pevne oprieme o obeť nášho Pána Ježiša Krista za nás – Baránkovu krv (teda prijmeme, že Ježiš položil svoj život práve za nás a je našim osobným Spasiteľom) a budeme vydávať svedectvo o Ježišovi, ktoré postavíme aj nad lásku k svojmu životu. Teda svedectvo o Ježišovi aj vtedy, keď budeme iným na posmech, keď na sociálnych sieťach nebudú naše príspevky sprevádzať lajky a srdiečka, keď to bude degradovať naše spoločenské postavenie, či dokonca aj vtedy, keď pôjde o naše zdravie a život.

Je v dnešnom svete in hovoriť, že sme Ježišovi, že je náš Spasiteľ, že ho milujeme? Je  v dnešnom svete in vydávať o tom svedectvo? Je in hovoriť o hodnotách, ktoré vyplývajú z Božieho Slova? Napríklad byť za život, proti potratom?

Ježiš však svojim nasledovníkom vraví:

 „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16,15 SSV).

„Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.“ (Lk 10,3 SSV).

„…keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“ (Sk 1,8 SSV).

Sami si musíme vybrať, či chceme mať bázeň (strach) pred ľuďmi, pred rodinou, priateľmi, či mocnými tohto sveta, od ktorých môžeme zakúsiť aj výsmech, alebo iné negatívne dopady na náš život, alebo bázeň pred Bohom. Buď budeme mať pri našom svedectve o Ježišovi a jeho skutkoch pohľad na ľudí, alebo na Boha.

Ježiš príchod svojho kráľovstva na túto zem, so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami, vrátane života večného, dosvedčil svojou smrťou na kríži, slávnym zmŕtvychvstaním, nanebovstúpením a zoslaním Ducha Svätého nám. On bol prvým svedkom našej spoločnej kresťanskej viery: „verný a pravdivý Svedok, Počiatok Božieho stvorenia“ (Zjv 3,14 SSV).

Výber je na nás a sami sa musíme rozhodnúť, čomu veríme viac. Či tomu, čo hovorí o svedectve našej viery svet: „skľudni sa, nebuď až taký horlivý, treba tak, zdravo, ver si v súkromí, nebuď blázon“, alebo tomu, čo hovorí o našom svedectve Pán Ježiš:

„Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“ (Mk 8,38 SSV).

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“