Píše Andrej Kolárik
BRATISLAVA: Kresťanskí demokrati zorganizovali odbornú konferenciu o zmene volebného zákona a subsidiarite.
,,Samosprávy sa boria s finančnými problémami, trápia ich kompetencie, ktoré im brzdí štát na najvyššej úrovni, pričom už niekoľkokrát dokázali, že vedia efektívnejšie hospodáriť a spravovať obce či mestá. Reforma regiónov je nevyhnutným predpokladom, ktorý môže významným spôsobom pomôcť slovenskému hospodárstvu a následne aj verejným financiám. Slovensko je podľa OECD vysoko centralizovaná krajina, a ak by urobilo reformu verejnej správy, o 10 percent by stúplo HDP na obyvateľa. Preto organizujeme túto konferenciu, aby sa rozprúdila diskusia o decentralizácii a zmene volebného zákona a zároveň zriadila Komisia pre reformu regiónov. Verím, že táto konferencia je prvým krokom k významnej zmene pomoci regiónom po celom Slovensku,“ vyhlásil predseda Milan Majerský.
Podľa všetkých ukazovateľov organizácie OECD, ktorá združuje 38 najvyspelejších krajín sveta, je Slovensko vysoko centralizovaná krajina. Ak by sa podarilo rozmraziť hospodársky rast v chudobných regiónoch Slovenska, v niektorých regiónoch by tento rozvoj mohol byť dokonca násobne väčší, napríklad až možno 30%.
,,Reforma regiónov je veľmi komplexná, preto k nej musíme pristupovať systematicky. Potrebujeme vedieť, čo od samospráv očakávame, aby sme tomu prispôsobili financovanie, a až následne môžeme diskutovať, či to podporiť aj zmenou politického systému. Na Slovensku nie sme zvyknutí na celospoločenské diskusie o dôležitých témach, preto KDH navrhlo komisiu, ktorej cieľom by mal byť výskum optimálneho usporiadania kompetencií a financií v regiónoch a zhoda naprieč politickým, samosprávnym, podnikateľským a celospoločenským spektrom,“ priblížil Daniel Kojnok z organizácie Futuregion, ktorý sa téme decentralizácie dlhodobo venuje na YouTubovom kanáli Výkrik z regiónov. Jeho články na túto tému možno nájsť aj na Substacku Decentralizačné výtvory.
Zdôrazňuje, že presun kompetencii nadol netreba spájať so zmenou volebného systému, keďže ide o dve rozličné veci. Dnes má Slovensko 2927 obcí, pričom vyše 65% z nich má menej ako 1000 obyvateľov, a často tak z rozpočtov dokážu iba kúriť a svietiť. Daniel Kojnok navrhuje vznik nadstraníckej parlamentnej komisie, kde by okrem zástupcov politických strán boli zástupcovia akademickej obce, stavovských organizácii samosprávy a thinktankov.
Na odbornej konferencii prezentoval volebný model aj bývalý predseda Štatistického úradu SR Peter Mach: ,,KDH chce otvoriť diskusiu o ich zmene a hnutie pracuje s alternatívou vytvorenia 8 volebných obvodov, územne totožných so samosprávnymi krajmi. Hlavnou navrhovanou zmenou by bolo to, že kandidátne listiny sa podávajú v rámci volebných krajov a kandidáti sú tak bližšie viazaní ku konkrétnemu regiónu, v ktorom kandidujú. Výsledky volieb by sa vyhodnocovali rovnako ako doteraz, ale mandáty by sa jednotlivým stranám a kandidátom prideľovali podľa počtu hlasov v jednotlivých volebných obvodoch.“
Téma volebných krajov je určite zaujímavá. Otázka znie, či volebné kvórum 5% ostáva platiť na celoslovenskej úrovni, alebo by sa rátalo podľa jednotlivých volebných krajov. V parlamentných voľbách 2023 nastala situácia, kedy strana Szovetség získala v Trnavskom kraji 12,69% a v susednom Nitrianskom kraji 13,91%, čím sa v obidvoch spomenutých krajoch dostala na tretie miesto, hneď za stranu SMER-SSD a Progresívne Slovensko. Pokiaľ by mala mať reforma na volebné kraje zmysel, tak či Szovetség získa mandát v Trnavskom kraji by malo byť závislé od ich výsledku práve v tomto kraji, a nie od celoštátneho výsledku.
Andrej Kolárik.
Zdroje: KDH, Decentralizačné výtvory na Substacku