Som katolík, ktorý si občas rád vypočuje i kázania a prednášky pastorov, kazateľov či evanjelistov našich bratov a sestier v Ježišovi Kristovi z iných reformovaných kresťanských cirkví. Obdobne si rád prečítam aj ich knihy. Neraz majú skutočný zápal pre Ježiša a pre ohlasovanie jeho evanjelia. Mnohí z nich sú výbornými kazateľmi, ktorých by som charakterizoval týmito troma znakmi. Prvou je, že milujú Pána a milujú jeho ľud. Druhou je, že poznajú a zotrvávajú v Božom Slove. Treťou je, že sa nechávajú viesť Duchom Svätým. Ak by som mal viaceré ich kázania charakterizovať len jedným slovom, povedal by som, že prúdi z nich „život“. Tiež vedia veľmi dobre ponúknuť návod, ako máme biblické pravdy uplatňovať prakticky v našich životoch. My katolíci sa pri kázaniach vieme niekedy zamotať, pomenované mojimi slovami „v teológii bez cieľa“, ktorým má byť hlavne praktické milovanie Boha a ľudí aj v dnešnej komplikovanej dobe. Dobrých kazateľov však máme aj v našej Katolíckej cirkvi. Osobitne by som rád vyzdvihol mne svojim slovom blízkeho Dušana Lukáča, dekana v Brezne, ktorého kázne neraz oživili moju vieru. Tiež som bol svedkom skutočne ohnivého kázania súčasného apoštolského nuncia na Slovensku Nicola Girasoliho. Nikoho z nás katolíkov, či iných reformovaných bratov a sestry v Kristu, som nepočul ohlasovať evanjelium počas kázania horlivejšie, povedal by som celým telom i dušou, pod vedením Božieho Ducha.
Mnohí bratia a sestry v Ježišovi Kristovi z reformovaných cirkví sú presvedčení, že Ježiš mal súrodencov, nakoľko sa to spomína v Biblii. Napr. Mt 12,46 SSV: „Kým ešte hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať.“ Alebo Mt 13,55 SSV: „Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda?“ Ježišových bratov spomínajú vo svojich evanjeliách všetci štyria evanjelisti. Z hľadiska našej spásy táto vec nie je dôležitá, lebo spása každého z nás je len v Ježišovi Kristovi, ale, hoci názorov môže byť mnoho, pravda býva len jedna.
Väčšina katolíkov sa s tým, že sa v evanjeliách spomínajú Ježišovi bratia, vysporiada podľa oficiálneho učenia Katolíckej cirkvi, že v zmysle židovského vnímania rodiny sa v evanjeliách pod pojmom Ježišovi bratia nemyslia pokrvní bratia, ale sú tak označení jeho bratranci, resp. príbuzní. Tým teda u mnohých katolíkov ďalšia diskusia v tejto oblasti končí. Takto však nikdy nezdôvodníme Máriine večné panenstvo ostatným kresťanom, ktorí ho neuznávajú, resp. majú v tejto oblasti pochybnosti, nakoľko tie state Písma, kde sa spomínajú Ježišovi bratia si vykladajú v zmysle nášho súčasného vnímania slova brat. Teda, že Mária s Jozefom mali ďalšie deti.
Niektorí zase zastávajú názor, že Jozef už nejaké deti mal z predchádzajúceho manželstva, v ktorom ovdovel, skôr ako si zobral Máriu. Uvádzajú to niektoré apokryfné spisy. Toto je však biblicky neobhájiteľné učenie, keďže sa o tom v Písme nič neuvádza, a ani tomu Písmo nenasvedčuje. To, že Mária mohla mať s Jozefom ďalšie deti si niektorí kresťania vykladajú aj z Mt 1,25 SSV, kde sa píše: „Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.“ Slovo poznať vo význame sexuálneho styku a slovo kým, akoby naznačujúce to, že po pôrode Máriu už Jozef poznal (mal s ňou intímny pohlavný styk).
Opierať obhajobu Máriinho večného panenstva u bratov a sestier v Ježišovi Kristovi z reformovaných cirkví o nejaké naše katolícke učenie, tradíciu, či nebodaj zjavenia, je nezmysel. Ich autoritou, rovnako ako našou, je Biblia – Sväté Písmo. Preto by som aj ja chcel ponúknuť zamyslenie sa o Máriinom večnom panenstve výlučne z Písma.
Mojim cieľom nie je nikoho z našich reformovaných bratov a sestier v Ježišovi Kristovi zmiasť, či nebodaj znepokojiť, ale poskytnúť im logické argumenty ohľadom viery v Máriine panenstvo aj po narodení Ježiša, teda v jej večné (trvalé) panenstvo.
Prečo zveril Ježiš Máriu pod krížom Jánovi? Bol to len duchovný dôvod, aby sa Mária stala Jánovou matkou a teda aj matkou ostatných Ježišových nasledovníkov? Nemyslím si. Podľa mňa sa Ježiš potreboval o svoju osamotenú matku pred svojou smrťou predovšetkým postarať, a preto ju zveril Jánovi. Toto zverenie Márie Jánovi je logickým biblickým dôkazom toho, že Ježiš pokrvných súrodencov nemal a v Biblii sú jeho bratmi nazývaní, v zmysle vtedajšieho židovského vnímania príbuzenstva, jeho bratranci, či iní pokrvní príbuzní. Ak by ich mal, Ježiš by nemal dôvod zverovať Máriu Jánovi. Ostatní údajní Ježišovi bratia by isto toto zverenie Márie Jánovi ani neakceptovali, veď mali zákonnú povinnosť postarať sa o svoju matku: „Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť.“ (Ex 21,17 SSV).
V Biblii slovo „kým“, napr. aj to „nepoznal ju, kým neporodila“ nie vždy ukazuje na zmenu v budúcnosti, keď nastane to „kým“, ale skôr zvýrazňuje to, čo je v súčasnosti. Napr. Ž 123,2 SSV: „…tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami.“ Teda neznamená to, že keď sme získali milosrdenstvo od Boha, odvrátime od neho svoj zrak. „Kým“ tu ma teda iný význam. Alebo zoberme si 1 Tim 4,13 SSV: „Kým neprídem, venuj sa čítaniu, povzbudzovaniu a vyučovaniu.“ Je jasné, že Timotej toto robiť nemá prestať, ani keď už Pavol príde. Opäť „kým“ tu ma iný význam a nenaznačuje zmenu v budúcnosti. Alebo 1 Kor 4,5 SSV: „Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán…“ Vari po Pánovom príchode už predčasne súdiť máme? Je jasné, že nie. Obdobne 1 Kor 15,25 SSV: „Lebo on (Kristus) musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy.“ Kristovo kraľovanie sa neskončí ani potom, čo mu budú položení všetci nepriatelia pod nohy. „Kým“ vo všetkých týchto prípadoch, ale aj na niektorých iných miestach Písma (2Sam 6,23, Hebr 1,13 a pod.) má iný význam, než to, že po danej udalosti má nastať zmena. Biblické slovo „kým“, „dokiaľ“ neznamená vždy to, že potom (po danej udalosti) sa už niečo dialo, resp. nedialo. Jeho cieľom je niekedy poukázať na daný súčasný stav a nie na ten nasledujúci za ním. „Nepoznal ju, kým neporodila“, teda automaticky neznamená, že Jozef Máriu po pôrode už poznal (mal s ňou sexuálny styk).
Určite nechcem ohľadom Máriinho večného panenstva poukazovať len na význam slova „kým“, aj keď aj to má svoj podiel na učení o Máriinom večnom panenstve, preto som uviedol viac príkladov. Okrem zverenia Márie Jánovi pod Krížom však v prospech večného Máriinho panenstva poukazujú aj iné časti Písma.
Napr. útek Jozefa, Márie a Ježiša do a hlavne návrat z Egypta (Mt 2,13-23). Spomína sa tu len dieťa a jeho matka, nie nejaké ďalšie deti. Alebo nájdenie 12 ročného Ježiša v chráme (Lk 2,41-52). Pri putovaní do chrámu a späť sa spomína len Ježiš, Mária a Jozef. Ak by mali Mária a Jozef ďalšie deti, najskôr by putovali s nimi a vieme, aké je to náročné niekde s menšími deťmi ísť, hoc aj na pár hodín, či kilometrov, a nie to ešte na dlhšiu cestu. Z Nazareta, kde bývali, do Jeruzalema, kde bol chrám, je to pešo cca 150 km. Tieto deti by museli byť od Ježiša mladšie podľa času smrti Herodesa (4 pred Kr.) cca o najmenej dva a viac rokov, keď zoberieme v úvahu, že pri návrate z Egypta sa spomína len dieťa, nie viac detí, a tiež to, že Ježiš sa narodil pravdepodobne v roku 6 pred Kr. (omyl v prepočte nášho letopočtu). Teda hovoríme pri putovaní do chrámu o potencionálnych deťoch mladších ako 10 rokov. Vieme, že Ježiša hľadali obaja rodičia. Kto sa staral počas toho o ich údajné ďalšie deti, ktoré by boli malé? Toto odporuje logike. Som otec viacerých detí, ak by sa mi stratilo dieťa, určite by sme ho nehľadali s manželkou spolu, ale išiel by som sám a manželka by sa zatiaľ starala o mladšie deti. Dvanásťročného Ježiša však hľadali obaja i Jozef i Mária. Kde nechali mladšie deti? Matka by od mladších detí isto nešla, ale s Jozefom by hľadal Ježiša namiesto Márie ešte niekto iný z príbuzných či priateľov. Táto stať Písma teda logicky naznačuje to, že Ježiš pokrvných súrodencov nemal.
Reformovaní bratia a sestry v Ježišovi Kristovi viem, že veríte v počatie Ježiša v lone panny Márie z Ducha Svätého, lebo veríte Božiemu Slovu. Je to zázrak, ktorý sa nedá obsiahnuť rozumom, ale len vierou. Prečo je Vám ťažké veriť vo večné Máriino panenstvo, ktoré je v súlade s Písmom a logikou jednotlivých biblických udalostí? Nie je náš Boh, Boh zázrakov? Píšem pritom ohľadom Máriinho panenstva o duchovných veciach, nie telesných. Prečo sa niektorí z Vás venujú týmto témam? Nechce Vám náhodou Duch Svätý o Márii niečo povedať? Máriiným večným panenstvom nie je nijako negatívne dotknuté Ježišovo vykupiteľské dielo, práve naopak, je ním ešte viac oslávené. Myslíte si, že Ježiš svoju matku Máriu nemá vo svojom kráľovstve v osobitnej úcte? Iste má, veď samo Písmo o Márii jej vlastnými slovami hovorí: „Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný…“ (Lk 1,48-49 SSV).
Ježiš jasne povedal: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ (Lk 8,21 SSV). Mária nebola len Ježišova mama, ale aj tá čo počúvala Božie Slovo najviac, veď bola s Ježišom počas celého jeho života najdlhšie a Bohu povedala áno bezpodmienečne: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1,38 SSV). Márii Ježiš povedal toľko slov, ako nijakému človeku žijúcemu na tejto zemi. Veď sa zamyslime, aká vnútorne krásna, čistá, ale i odvážna musela byť, že Boh si vybral práve ju, aby bola matkou jeho Syna. Sv. Augustín napísal o Márii, že „je blahoslavenejšia tým, že prijala Krista vierou, než tým, že počala jeho telo vo svojom lone“.
Tiež za povšimnutie v Písme stojí, že nik z učeníkov neprijal Ducha Svätého takým spôsobom ako Mária, a to už pri počatí, teda skôr ako bol zoslaný pre učeníkov na Turíce: „Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho„ (Lk 1,35 SSV). Teda Mária mala mocnú „skúsenosť“ s Duchom Svätým ešte oveľa skôr ako napr. apoštoli a učeníci, čo ju jednoznačne vybavovalo byť aj najlepšou Ježišovou učeníčkou aj počas jeho verejného pôsobenia. Žiadneho z Ježišových učeníkov Boh nezatônil svojou mocou pri prijatí Ducha Svätého ako sa to stalo Márii. Tým chcem poukázať na to, že naša veľká katolícka úcta k Márii vôbec nevychádza len z našej tradície, ale aj z Písma.
Ježiš sám je našim spoločným Spasiteľom, nech už patríme k akejkoľvek kresťanskej cirkvi. V nikom inom niet spásy a chopiť sa jej môžeme len vierou, a áno, sám Boh stačí a predsa dvíha a prijíma nás ľudí skrz Ježiša Krista za svoje deti, máme jeho identitu, jeho autoritu, sme dedičia a Kristovi spoludedičia. Mária nie je Bohom, len stvorením, ale preto, že sám Boh ju z celého ľudského rodu vybral za matku svojho Syna a povedala mu bezpodmienečne áno, čo dosvedčila svojim životom, si zasluhuje úctu, ktorú sama v Písme prorocky vyjadrila: „Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (Lk 1, 48-49 SSV). My katolíci, ale aj iní kresťania toto proroctvo napĺňame a Máriu blahoslavíme.
A ohľadom Písma – Božieho Slova, žijeme z neho i my kresťania katolíci, o nič menej ako ostatní kresťania nekatolíci, a tiež prosíme Ducha Svätého, aby nás pri čítaní a rozjímaní nad ním viedol a zjavoval nám pravdu. Aj my katolíci sme svedkami Božej moci a daru Ducha Svätého aj v dnešnej dobe. To uvádzam len okrajovo, lebo niektorí bratia a sestry v Ježišovi Kristovi pochádzajúci z iných kresťanských cirkví majú o nás rôzne predstavy, ktoré sú však občas ďaleko od pravdy.
Ohľadom panenstva Márie ale i Jozefa, čo je neprijateľné na tom, že ostali v tejto veci celkom odovzdaní Bohu? Sám Ježiš poukazuje na to, že niektorí ľudia budú žiť v čistote (sexuálnej zdržanlivosti mimo manželstva) z dôvodu služby pre nebeské kráľovstvo – Mt 19,12 SSV: „Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“ Či Mária a Jozef nežili pre nebeské kráľovstvo, keď mali vo svojom strede samotného Kráľa tohto kráľovstva? Obdobne, život v celibáte odporúča i apoštol Pavol v 1Kor 7,38 SEB: „Takže ten, kto sa ožení so svojou snúbenicou, robí dobre, ale kto sa neožení, koná lepšie.“ A máme celé zástupy Ježišových učeníkov, ktorí ho nasledovali v živote v celibáte a dali Bohu dobrovoľne tento dar. Nik ich k tomu nenútil, dobrovoľne sa zriekli veľkého dobra manželstva. Samozrejme, skutočne veľkým dobrom je aj život v manželstve. Sám môžem z tohto dobra denne čerpať a za tento veľký dar Bohu ďakovať. Každý má od Pána ten svoj vlastný dar, a tiež svoj vlastný dar môže Pánovi verným životom v láske a pravde ponúkať.
Máriino večné panenstvo sa dostalo aj do oboch vyznaní našej viery: „narodil sa z Márie Panny“ (Apoštolské vyznanie viery) a „A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny“ (Nicejsko-carihradské vyznanie viery).
Taktiež verše jednej z našich katolíckych Mariánskych antifón vystihujú Máriine večné panenstvo nasledovnými slovami:
„Matka, ty si pred pôrodom
i po ňom vždy panna bola;
oroduj vždy za nás hriešnych
tam u nášho Spasiteľa.“
(antifóna Slávna Matka Spasiteľa)
V slobode ponúkam na zamyslenie túto našu katolícku tradíciu, ale chcem vychádzajúc z Písma, poukázať na logickosť argumentov pre Máriine večné panenstvo. Nech toto moje zamyslenie prinesie ovocie väčšieho vzájomného pochopenia sa, a teda ekumenizmu a nie väčšieho rozdelenia. Ježiš nie je rozdelený a verím, že nie sme rozdelení v ňom ani my, jeho nasledovníci, bez ohľadu na kresťanskú denomináciu, do ktorej patríme. Kiež by sme Duchu Svätému dovolili zjednocovať Ježišovu Cirkev, pričom nemám na mysli ani tak organizačnú jednotu, ale jednotu viery v Ježiša ako nášho Pána a Spasiteľa a jednotu nás ako Božích detí.
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“