Dnes dokončujeme náš seriál o diele “Revolúcia a kontrarevolúcia”. Predchádzajúce časti môžeš nájsť tu, tu, tu a tu. Teraz zakončím zhrnutím záverečnej časti o kontrarevolúcii, o jej zámeroch. Ako si môže čitateľ všimnúť, tento článok predstavuje parafrázu myšlienok Plinia Corrêu deOliveiru ako ich písal v uvedenom diele; moje poznámky a komentáre k jednotlivým myšlienkam som uviedol ako také.
Aké sú vlastne prekážky kontrarevolúcie? Často sa zamotáme v tom, ako riešime drobnosti a pre stromy prestaneme vidieť les. Názoroví oponenti kontrarevolúcie radi vytiahnu jeden z nasledovných sloganov, ktorý je vnímaný ako pomaly dogma:
1 „Kontrarevolúcia je zastaralá“ – aj na Slovensku sme to počuli, frázy o návrate do stredoveku a podobne. K tomu iba okrajovú poznámku. v stredoveku sme nemali ani holokaust, ani gulagy, ani genocídu vo Vendée. Ale späť k myšlienkam de Oliveiru. Vraj sa hodiny nedajú vrátiť späť… nuž Plinio vyťahuje španielsku Reconquistu ako jasný príklad, plnej rekonštrukcie kresťanského Španielska počas osem storočí od Covadongy po dobytie Granady. V niečom tak vrátili späť Španielsko pred moslimskými výbojmi. A čo Renesancia? Nebol to pokus znovuobjaviť bohatsko grécko-rímskej civilizácie antiky?
2 „Kontrarevolúcia je negativistická“: Nuž to je rétorické civičenie: hodnoty ako neomylnosť, nezávislosť, nevinnosť sú predsa kvalitatívne lepšie ako ich opaky, nie? Ak kontrarevolúcia je hnutie, ktoré sa vymedzuje proti revolúcii tak je celkom logické že sa ude proti nemu vymedzovať.
3 „Kontrarevolúcia je príliš polemická“: Inými slovami, prečo tolko energie míňate na vyvrátenie omylov a neuspokojíte sa iba s pomenovaním pravdy? Nuž, niekedy treba vyniesť veci na svetlo a ukázať pravdu. Veď aj napríklad učenie Cirkvi definuje pravdy práve v protiklade s herézami a odsúdením konkrétnych heretických téz.
Ako tomu čeliť? Nuž Plinio Corrêa de Oliveira poradil kontrarevolucionárom, aby nezabúdali hovoriť ľudovejším jazykom a o dôležitosti byť nielen akademicky zdatní, ale mať aj dobré slogany. Zároveň varoval, aby kontrarevolucionári sa zbytočne nehrali na „dobrého policajta“ a nerezignovali na polemiku s Revolúciou. Ako sa teda má prejavovať kontarevolúcia? Tak ako Revolúcia, dvoma autoami, jedným rýchlym a druhým pomalým? Nuž slovami svätého pápeža Pia X, katolíci by sa nemali hanbiť ani za to, že sú katolíci, ani za svoje učenie ako nejakí pašeráci. Pri obráteniach netreba zabúdať na úlohu Ducha Svätého – veď aj márnotratný syn sa môže vrátiť, a hasnúci knôtik znova vzplanúť.
A podobne ako intenzita Francúzskej revolúcie ukázala ducha Revolúcie vo svojej plnosti, tak choas, ktorý z toho vyšiel, otvoril oči mnohým, ktorí predtým naleteli ľúbivým slovám. Pritom najskôr zmení prístup, a čo trvá dlhšie, úplná premena zmýšľania bude trvať dlhší čas. A ako dodáva Plinio, dôležitou súčasťou kontrarevolúcie je vštepovať lásku k legitímnej autorite a morálnemu zákonu.
Čo sú vlastne hybné sily kontrarevolúcie? Podľa Plinia je odpoveďou ctnosť (keď rozum vládne vôli a vôľa ovláda zmysly), nadprirodzený život a vedomie, že Ak Boh je za nás, kto môže stáť proti nám?
Kontrarevolúcia pritom nesmie zabudnúť opätovne vniesť do povedomia rozlíšenie dobra a zla, hriechu ako takého.ˇ
- Znamená to vyhýbanie sa frázam sekularizujúcej alebo naddenominačnej morality.
- Znamená to povedať, že Boh má právo, aby sme ho poslúchali a Desatoro tu nie je pre parádu.
- Znamená to zdôrazniť, že Boží poriadok bol stvorený ako dobrý, treba to uznať a milovať, a nie špekulovať ako ho zmeniť
- Znamená to hovoriť o odmene alebo treste po smrti
- Znamená to podporovať zákony a zvyky podporujúce dobré správanie a odsudzujúce podliactvo.
- Znamená to podporovať zákony a zvyky, ktoré chránia ľudí pred explicitným vystavovaním sa hriechu
- Znamená to vnímať človeka ako padlého tvora so sklonmi k hriechu a vlastnými slabosťami, ktorý je však vykúpený a vyzdvihnúť úlohu Cirkvi ako učiteľky cnosti a nezmieriteľnej odporkyne bludov a hriechov.
Plinio Corrêa de Oliveira nezabudol svojim čitateľom odkázať, aké dôležité sú charitatívne organizácie, odbory a zamestnávateľské zväzy, podobne ako svojho času pápež v encyklike Rerum novarum, pričom povzbudil vznik práve takýchto združení, obzvlášť ak vznikajú v kresťanskom duchu. Plinio ich obzvlášť vyzdvihuj preto, lebo sú stabilizačnou silou v spoločnosti a tak napomáhajú kontrarevolúcii.
Pri kľúčovom zápase vtedajšej doby, zápase s komunizmom, nezabudol na to, že opakovať slogany nestačí. Hovoril o dôležitosti konfrontovať komunizmus v jeho podstate a o nebezpečnom duchu egalitarizmu, ktorý podľa jeho varovania pochytí o 50 alebo 100 rokov (dielo napísal v r. 1959).
Mal by byť podľa Plinia kontrarevolucionár nacionalistom? Nuž, autor narieka nad stratou kresťanského univerzalizmu a je za obnovenie bratskej spolupráce kresťanských národov, pričom zároveň si cení zachovanie miestnych špecifík. Podľa de Oliveiru „Kontrarevolucionár musí nariekať nad ozbrojeným mierom, nenávidieť nespravodlivú vojnu a neznášať preteky v zbrojení v našich časoch“, pričom však dodáva, že armáda je nevyhnutná pri obrane spoločného dobra a treba vojenskej triede preukazať patričnú úctu.
A aká je pri tom všetkom úloha Cirkvi? (Na tomto mieste dodám, že text bol písaný pred 2. vatikánskym koncilom, a je možné, že nasledovné pasáže platia v menšej intenzite odvtedy, obzvlášť za súčasného pontikátu. Napriek tomu som sa rozhodol ich uviesť) Nuž Cirkev má iné poslanie ako riešiť boj revolúcie a kontrarevolúcie, ide jej o spásu duší, čomu síce Revolúcia kladie prekážku, a je v záujme Cirkvi, aby sa táto prekážka odstránila. Nezabúdajme, že z pohľadu Cirkvi ide o prostriedok, nie o cieľ, a tak to má byť. Cirkev ako taká má najväčší záujem na porážke Revolúcie, je najväčšou kontrarevolučnou silou a je v zásade dušou Kontrarevolúcie, a ideálom kontrarevolúcie má byť znova vyzdvihnúť Cirkev na svoje legitímne miesto. Pritom však kontrarevolucionár má byť otvorený aj voči širšiemu svetu. Slovami Pia XII: „Máme pred sebou celý svet na to, aby sme ho obnovili od základov“. Znamená to byť otvorený spolupráci aj s nekatolíkmi – či už ako Plinio uvádza – s protestantmi a s moslimami, a ako dodávam ja, aj so židmi či pravoslávnymi – v kontrarevolučnom zápase. Ako upozorňuje Plinio , treba vždy opatrne rozlišovať,
Podľa de Oliveiru každý katolík by mal byť kontrarevolucionárom. Môže ním byť implicitne (ak o tom nemá potuchy, ale svojou drobnou činnosťou napomáha tej správnej strane v tomto zápase) alebo explicitne.
Andrej Kolárik
Foto: wikipédia – Jacques Cathelineau, prezývaný aj „Svätec z Anjou“, veliteľ Katolíckej a kráľovskej armády počas kontrarevolúcie vo Vendée.