Ešte poriadne nevychladli výsledky amerických prezidentských volieb a v Poľsku sa už nejaký ten čas rieši, kto bude za koho kandidovať v prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia v 2025 roku. Zatiaľ jediný, kto jednoznačne hlása svoju kandidatúru a tak pravdu povediac už vedie regulérnu kampaň, je Slawomir Mentzen.
Tento podnikateľ, ktorý je známy svojimi výrokmi o voľnom trhu, nízkych daniach a skoncovania s rozhadzovaním peňazí na sociálne programy, už pred nejakým časom ohlásil, že je kandidátom politickej strany Konfederacja na prezidenta. Oproti posledným voľbám je to výmena na kandidátke s predsedom Konfederacje Krzysztofom Bosakom, ktorý kandidoval pred piatimi rokmi, kedy dosiahol na pomery svojej strany solídny výsledok, ale vyzerá to tak, že strana ktorá stavia na viditeľných osobnostiach sa rozhodla pre zmenu. Áno, ak si dobre pamätáte, medzi takéto kontroverzné osobnosti patri napr. Grzegorz Braun, ktorý v Sejme (poľskom parlamente) zasahoval hasiacim prístrojom a zahasil židovský svietnik (menoru). Ďalším je taktiež pomerne viditeľný politik Janusz Korwin Mikke, ktorý mal niekoľko celkom populárnych ale určite nie v pozitívnom slova zmysle výrokov na adresu nežnejšieho pohlavia.
To by sme mali prvého kandidáta a teraz prejdeme už do zložitejších politických hier, ktoré neobchádzajú ani poľskú politiku. Pozrime sa bližšie, ako to vyzerá v poľskej ľavici. Po posledných udalostiach to nie je ružové a niektorí dokonca už odpisujú poľskú ľavicu úplne. Vyzerá to tak, že tam sa viac riešia vnútrostranícke veci a tak trošku sa zabúda na svoje predvolebné sľuby, ktoré zapadli prachom. Zmeniť sa to snaží strana Razem, ktorá je síce súčasťou veľkej koalície Nowa Lewica, no stále si ide tak trochu svojou cestou, ale myslím že rozkol v poľskej ľavici si zaslúži vlastný článok, takže sa na to pozrieme inokedy, lebo teraz riešime prezidentské voľby a možných kandidátov. Pri takejto roztrieštenosti bude zázrak, ak Nowa Lewica vystaví svojho kandidáta a s najväčšou pravdepodobnosťou bude radšej podporovať kandidáta Platformy Obywatelskiej. Treba ale dodať, keď hovoríme o ľavici, že je tu možnosť kandidatúry jednej odídenkyne z Razem, ktorá nevylučuje svoju kandidatúru a je ňou Paulina Matysiak. Kto to je? Takto pred rokom by sa to pýtala aj väčšina Poliakov, ale dnes je to pomerne známa osobnosť politického života. Paulina Matysiak sa preslávila tým, že v čase, kedy všetci brojili proti PiSu, ona išla proti prúdu a spojila sa s (poslanec PiSu) v iniciatíve pre vybudovanie strategického projektu CPK, ktorý v sebe zahŕňa úplne nové letisko, ktoré ma byť jedno z najväčších v Európe a k nemu má byť vybudovaná sieť vysokorýchlostných železníc v celom Poľsku. To sa stalo tŕňom v oku jej vlastnej strany, ktorá jej za toto „spriahnutie sa s nepriateľom“ pozastavila členstvo, čo bola dostatočne veľká aféra na to, aby dnes mohla Paulina Matysiak aspoň zvažovať kandidatúru, lebo reálnu šancu urobiť dieru do sveta v tomto prípade nemá.
Teraz nás čaká veľké finále. Koho vystavia dve najsilnejšie strany? Začnime teda, kto by mohol byť kandidátom za Prawo i Sprawiedliwość. Skloňujú sa konkrétne tri mená a to bývalý minister spravodlivosti Ziobro, poslanec europskeho parlamentu a velký Trumpov podporovateľ Tarczyński a riaditeľ Inštitútu pamäti národa Nawrocki. Začnime od konca, takže Nawrocki: povráva sa, že PiS plánuje obsadiť kandidáta odnikiaľ, presne tak, ako to bolo v roku 2015, s aktuálnym prezidentom Andrzejom Dudom. Nawrocki nie je politikom a ani sa nikdy v politike neangažoval a je tu teda možnosť že presne toto bude chcieť Jarosław Kaczynski využiť vo svoj prospech a vystaví takéhoto kandidáta s „čistým štítom“, no máme tu ďalších dvoch kandidátov. Kandidátov, ktorí na rozdiel od Nawrockiego, majú politickú minulosť a taktiež majú vytvorené zázemie v strane, čo môže byť pomerne dôležité. Tarczynski, tak ako som napísal, je poslanec európskeho parlamentu, kde je známy svojou ostrou rétorikou a tým že si nedáva servítku pred ústa, čo ukázal najlepšie počas toho, keď Poľsko viedlo „vojnu“ s Európskou úniou, kvôli reformám v súdnictve. Posledného máme Ziobra, ktorý je podpredseda PiSu a predsedom jednej z koaličných strán, z ktorých sa PiS skladá. Ziobro je veľká ryba a má v strane silné slovo, aj vďaka tomu, že je hlavným predstaviteľom jednej z frakcii. Je to kandidát, ktorý ak by vyštartoval, má tak ako každý kandidát PiSu istotu, že sa dostane do druhého kola. No v druhom kole už nemá veľký potenciál na pritiahnutie elektorátu od iných neúspešných kandidátov a to ho odsudzuje na prehru v tomto kole. Avšak jeho kandidatúra by mohla zamiešať celou stranou a aj pri neúspechu v druhom kole, sa o ňom vraví ako o budúcom predsedovi strany a teda nástupcovi Jaroslawa Kaczynskieho.
A kto môže kandidovať za najsilnejšiu vládnucu stranu? Taktiež máme tri mená: premiér Donald Tusk (aj keď o tom sa hovorí asi len zo slušnosti), primátor Varšavy a neúspešný kandidát z predošlých prezidentských volieb Rafał Trzaskowski a ako posledný, ale určite o nič menej dôležitý, minister zahraničných vecí Radosław Sikorski. Začneme od pána premiéra. Pravdu povediac málokto reálne očakáva kandidatúru Donalda Tuska na prezidenta a to hneď z niekoľkých dôvodov. Vysoká miera negatívneho elektorátu, jeho minulosť a taktiež už nemá čim prekvapiť a ani zaujať voliča. Narozdiel od Tuska tu máme dynamické duo, ktoré vie zaujať voličov. Rafał Trzaskowki, bol by to taký staro-nový kandidát, lebo kandidoval aj pred piatimi rokmi, kedy postúpil do druhého kola, kde nakoniec len o chlp prehral s Andrzejom Dudom. Je to kandidát, ktorý je veľmi populárny medzi voličmi poľskej ľavice, lebo patrí presne do toho liberálneho krídla Platformy Obywatelskiej. V poslednej dobe sa s ním nesie pár kontroverzii, ktoré mu nepridávajú plusové body, ak by chcel bojovať o stredového alebo konzervatívneho voliča, čo by v druhom kole určite potreboval. Čo také urobil? Len za posledné mesiace stihol pobúriť ľudí, keď nechal zvesiť kríže v úradoch a tiež nechcel povoliť vo Varšave slávenie Dňa Nezávislosti (11. November), čo je v Poľsku naozaj veľmi populárny sviatok. Naopak na druhej strane máme skúseného diplomata Radosława Sikorskeho, ktorý pôsobil dlhé roky v diplomacii na rôznych postoch až nakoniec sa stal ministrom zahraničných vecí. Jeho prednosťami v kampani by bolo to, že na rozdiel od Trzaskovskeho vie k sebe pritianuť aj konzervatívny elektorát PiSu. Sám seba predstavuje ako konzervatívca, čo mu nikto nemôže odoprieť. Určite ďalšou jeho výhodou sú kontakty a s tým ide ruka v ruke aj vysoká rozpoznateľnosť v zahraničí, kde sa snaží mať v poslednej dobe, z dôvodu vojny na Ukrajine silné slovo, keďže Poľsko je jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny od vypuknutia konfliktu.
To by sme mali predstavenie potenciálnych kandidátov na prezidenta Poľska v roku 2025. Ako sa to na koniec vykryštalizuje, je však naďalej nie len pre nás, ale aj pre samotných Poliakov záhada. Mne išlo hlavne o to, aby som vám čo najbližšie predstavil aktuálnu politickú situáciu v Poľsku.
Autor momentálne žije v Krakove.
(Obrázok: Prezidentksý palác vo Varšave, zdroj: Wikimedia Commons)