Čim plníte svoju myseľ? Čo je pravidelným a dlhodobým pokrmom Vašej mysle? Správy, príspevky na sociálnych sieťach, nejaké knihy, časopisy, seriály a filmy? Alebo sú to skôr krásy prírody, šport, rozhovory s Vašimi blízkymi a priateľmi, vnímanie svojho vnútorného „hlasu“ v tichu, či načúvanie Bohu? Alebo je to v prevažnej miere len práca, práca a práca, či škola, škola a škola, alebo ešte dynamickejšie škola a práca, práca a škola?
Citujúc z knihy Neúprosné nie zhonu od J. M. Comera, ktorej prečítanie vrelo každému odporúčam:
„…to, čomu venujete svoju pozornosť, ovplyvní to, akými ľuďmi sa stanete. Poviem to ešte inak. Myseľ je bránou do duše a to, čím si napĺňame myseľ, sformuje náš charakter. Život je v konečnom dôsledku súčtom vecí, ktorým sme venovali pozornosť.“
Akým človekom by ste sa chceli stať za päť rokov? Za desať? Za dvadsať? Alebo poďme ešte ďalej, čo chcete, aby Vaši blízki hovorili o Vás na Vašom pohrebe?
Čokoľvek dáme do našej mysle, naša myseľ to začne rozoberať (hodnotiť a posudzovať). Niekedy dá danej informácii nálepku „nepodstatné“, ale inokedy danú informáciu priam do dokonalosti rozoberie a umožní jej zapustiť korene v našom vnútri a byť podkladom pre ďalšie myšlienky. Čo nasleduje potom, výstižne vyjadril Mahátma Gándhí:
„Tvoje myšlienky sa stávajú tvojimi slovami, tvoje slová sa stávajú tvojimi činmi, tvoje činy sa stávajú tvojimi zvykmi, tvoje zvyky sa stávajú tvojimi hodnotami, tvoje hodnoty sa stávajú tvojím osudom.“
Platí to pre dobré myšlienky, z ktorých môžu vzniknúť v našom vnútri rôznorodé pevnosti dobra (statočnosť, odolnosť, láskavosť,…), ale aj pre zlé, z ktorých sa v našom vnútri vytvárajú rôznorodé pevnosti zla (strach, úzkosť, klamstvo,…).
Slová o dôležitosti toho, čím naplníme našu myseľ, nájdeme aj v Biblii, kde neraz pod pojmom srdce je zahrnutá myseľ človeka:
„Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho (vyvierajú) žriedla života.“ (Prís 4,23 SSV).
„Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (Lk 6,45 SSV).
Zoberme si príklad, keď sa na webe dočítame o nejakej tragédii, napr. streľbe na škole, a potom si to ešte pár krát vypočujeme v rádiu po ceste z práce, aby sme deň zavŕšili televíznymi správami, kde dostaneme aj živý obraz a rôzne rozhovory s účastníkmi. Je málo pravdepodobné, že do nás neprenikne, týmto náporom na našu myseľ, väčší či menší strach, najmä, ak sami máme deti. Tento strach následne môže ovplyvňovať naše slová, ale aj skutky. Našu myseľ musíme strážiť, aby nám napríklad spomínaný strach neničil naše „žriedla života“. Nie o všetkom musíme dopodrobna vedieť, a to ešte najlepšie aspoň z troch zdrojov. Niektoré veci je lepšie, do našej mysle nevpustiť vôbec, resp. ak už vstúpia, nerozoberať ich ďalej.
Alebo si zoberme príklad z iného „súdka“. Keď som bol mladší, rád som pozeral rôzne zábavné sitkomi. Mnohé z nich však boli doslovne presexualizované rôznymi narážkami, ktoré keď človek pozerá dlhodobo a začne sympatizovať s ich postavami, niečo z „ducha“ daného seriálu na neho prechádza a čiastočne a postupne sa mu posúvajú v daných oblastiach hranice. Vtedy som si to však neuvedomoval a hodnotím to až teraz spätne, kedy sa cítim pri danom type presexualizovaného humoru nepríjemne. Sitkomi mám spolu s manželkou stále rád, ale snažíme sa pozrieť si len také, ktoré človeka nenavádzajú v každej tretej vete k nezriadenej sexualite. V dnešnej dobe je však takých skutočne málo. Práve v tejto oblasti platia Ježišove slová: „Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle.“ (Mt 6,22 SSV).
Túto skutočnosť nášho fungovania poznal aj apoštol Pavol, ktorý prvým kresťanom písal: „…upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné… A Boh pokoja bude s vami.“ (Flp 4,8-9 SEB).
Čo je podľa Pavla výsledkom toho, že budeme našu myseľ sýtiť tým, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné, úctyhodné, cnostné a chvályhodné? Pokoj: „A Boh pokoja bude s vami.“
Apoštol Pavol nám radí: „Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi!“ (Kol 3,2 SSV) a pozýva nás: „obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania“ (Ef 4,23 SSV), aby sme prinášali ovocie svetla: „Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.“ (Ef 5,9 SSV).
Obzvlášť pravdivým a naliehavým pre našu dobu k formovaniu toho, akým budeme v budúcnosti, je povedať nie zhonu. Prečo? Citujúc z knihy, ktorú spomínam v úvode:
„Uponáhľanosť zabíja vzťahy, pretože láska si vyžaduje čas, ktorý uponáhľanosť nemá k dispozícii. Zabíja radosť a vďačnosť, pretože ľudia, ktorí sú v zhone, si nestíhajú uvedomiť dar prítomného okamihu. Zabíja múdrosť, lebo múdrosť sa rodí v pomalom tichu. Múdrosť má vlastné tempo. Človek si na ňu musí počkať – počkať na ten vnútorný hlas, ktorý vypláva na povrch rozbúrenej mysle až vtedy, keď sa jej vody upokoja a utíšia. Uponáhľanosť zabíja všetko, čo je pre nás vzácne: duchovný život, zdravie, manželstvo, rodinu, hĺbavú prácu, kreativitu, štedrosť a tak ďalej. Uponáhľanosť je sociopatický predátor, ktorý v našej spoločnosti vyčíňa bez zábran.“
Tak sa niekedy v blízkej dobe úmyselne zastavme, sadnime si, či ľahnime aspoň na chvíľu na nejakom peknom mieste, zhlboka sa párkrát nadýchnime, nechajme sa zaliať slnečnými lúčmi a skutočnosťou prítomného okamihu, v ktorej aspoň pár sekúnd zotrvajme. Naše povinnosti túto chvíľku počkajú. Je to dobrý začiatok k tomu, aby sme sformovali náš charakter želaným smerom, napr. k väčšej láske, múdrosti, pevnosti, pokoju, či radosti.
Inšpirovať sa môžeme aj slovami povzbudenia P. Bosmansa Zájdi si do lesa z útlej knižky Nezabúdaj na radosť:
„Noha na plyne a poďme. Rýchlejšie?
Nože zastav a vystúp.
Zájdi si do lesa!
Tvoj kalendár je plný termínov,
naháňaš sa od jedného stretnutia k druhému?
Zájdi si do lesa!
Si unavený životom a zničený,
Gniavi ťa tisíc vecí, ktoré nie sú nevyhnutné?
Zájdi si do lesa! …
Nenaháňaj sa!
Aj slimák stihol Noemovu archu.
Chceš žiť intenzívne?
Intenzívny život nie je uponáhľaný život,
každodenné štvanie, ustavične pod tlakom,
stále stovky súrnych vecí.
Chceš všetko vedieť, všetko zažiť, pri všetkom byť –
aby si utŕžil žalúdočné vredy alebo infarkt?
Zájdi si do lesa!
Ľahni si pod strom, strč do úst steblo trávy a vychutnaj slastné ničnerobenie.
Vtedy ti zídu na um tie najlepšie myšlienky a najkrajšie sny.
Vtedy zmiznú problémy, ktoré ukrývaš za svojimi stenami.
Zájdi si do lesa!
Prečisti sa ti hlava, upokojí duša a srdce.
Azda mi povieš: Kiež by som len mohol!
A ja ti odpoviem? Veď už si na ceste! …“
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“